Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       13. august 2001 Macedónsko: podpísaná dohoda má zabrániť občianskej vojne Milan Nič Vedúci predstavitelia macedónskych vládnych strán a albánskej menšiny dnes podpísali politickú dohodu, ktorá má ukončiť pol roka trvajúci konflikt v krajine. Podpísali ju macedónsky prezident Boris Trajkovski, premiér a líder nacionalistickej strany VMRO Ljubčo Georgijevski, predseda macedónskych sociálnych demokratov Branko Crvenkovski a lídri dvoch strán albánskej menšiny, Arben Xheferi a Imer Imeri. Pod dokumentom, ktorý je kľúčový pre snahy Západu zabrániť občianskej vojne v Macedónsku, nechýbali ani podpisy sprostredkovateľov EÚ a Spojených štátov, Francoisa Leotarda a Jamesa Perdewa. Všimnime si, že politickú dohodu nepodpísal nikto z albánskych povstalcov, ktorí od februára bojujú v horách na severe a západe Macedónska za zlepšenie postavenia albánskej menšiny. Jej dvaja politickí lídri, Xhaferi a Imeri, ktorých povstalci veľmi neuznávajú, teda aj v ich mene odsúhlasili ďalekosiahle ústupky macedónskych strán, akých sa 10 rokov neúspešne dožadovali. Politicky najproblematickejšou častou dohody je tzv. systém dvojitej väčšiny v macedónskom parlamente, ktorý by dal poslancom albánskej menšiny právo veta nad novými zákonmi, a amnestia pre povstalcov ako základná podmienka ich odzbrojenia. Dnešný slávnostný podpisový ceremoniál sa odohral takmer utajene a bez priameho prenosu v macedónskej televízii. Vláda sa obávala nenávistných reakcií na uliciach Skopje. Mnohí Macedónci sa stavajú proti dohodnutým ústupkom albánskej menšine. Minulý týždeň, keď povstalci zabili takmer 20 vojakov, rozvášnení mladíci v Skopje rozbíjali albánske obchody a skandovali xenofóbne heslá. Zároveň napádali aj veľvyslanectvá a novinárske štáby západných krajín, pretože EÚ a NATO vnímajú ako tichých spojencov albánskych povstalcov. Podpísanú dohodu musí do 45-tich dní ratifikovať macedónsky parlament a uviesť ju do praxe. Hlavný predstaviteľ zahraničnej politiky EÚ Javier Solana, ktorý sa na jej podpise takisto zúčastnil, dnes novinárom povedal: AUDIO:“Chcel by som všetkým tunajším politikom povedať, že pri všetkej úcte môžeme podpisovať nekonečný počet dohôd. Ale kým nebude nasledovať skutočné politické vedenie, aby sa dohoda naplnila v praxi, nič sa nedosiahne.” Dohoda sa rodila na zložitých niekoľkotýždňových rokovaniach v Skopje a pri Ochridskom jazere, ktoré napokon vyústili do kompromisu v najcitlivejších otázkach preambuly ústavy, miestnej samosprávy, úradného jazyka a väčšieho zastúpenia etnických Albáncov v polícii, ústavnom súde a štátnych orgánoch. Štát bude ďalej financovať stredné školy s albánskym vyučovacím jazykom. Ešte do konca roka bude v 2-miliónovom Macedónsku nové sčítanie ľudu, ktoré má presnejšie stanoviť pomer zastúpenia etnických Albáncov v krajine. Dnes sa odhaduje asi na 25 - 30 %. Predpokladá sa, že v predčasných voľbách by väčšinu hlasov medzi macedónskymi Albáncami získali povstalci, vedení veteránmi z nedávnej vojny v Kosove a radikálmi z početnej albánskej diaspory v západnej Európe. Teraz, keď macedónske strany boli donútené k rozsiahlym ústupkom, sa naplno ukáže, o čo ide albánskym povstalcom. Je možné, že sú rozdelení na rôzne frakcie a nie všetky budú s odovzdaním zbraní výmenou za amnestiu súhlasiť. Macedónsky prezident Boris Trajkovski je veľmi skeptický. K poskytnutiu amnestie povstalcom ako to predpokladá dnešná dohoda, mal zásadné výhrady. V nedeľu novinárom povedal, že im vlastne nejde o menšinové práva, ale etnicky čisté územie: AUDIO:„Chceli by dokončiť obsadenie vytýčených území, aby si zlepšili vyjednávaciu pozíciu, a potom ich odtrhli od našej krajiny. Je to vlastne boj o územie. Oni nebojujú za nejaké ľudské práva, menšinové práva a podobne. Bojujú o územie.“ Zo strany EÚ je to vlastne po prvý krát, keď sa od začiatku bojov snaží predísť novej vojne v bývalej Juhoslávii. Súčasťou jej stratégie je dobrovoľné odzbrojenie albánskych geríl a rýchla operácia európskych členov NATO, ktorí by mali vyslať do Macedónska kvôli tomu 3500 vojakov. Tá však prichádza do úvahy až po obnovení prímeria. V posledných dňoch však došlo na severe krajiny a v okolí Tetova k najprudším bojom. Ešte včera večer bola streľba v kopcoch počuť aj v centre hlavného mesta Skopje. Nádeje na nové prímerie tak nevyzerajú ružovo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...