Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       14. august 2001 Reakcie na politickú dohodu v Macedónsku a plány NATO (rozhovor s Vladom Milčinom) Milan Nič Podpis politickej dohody hlavných lídrov Macedóncov a albánskej menšiny v pondelok v Skopje vytvoril priestor pre príchod malého kontingentu 3500 vojakov NATO. V rámci rýchlej a krátkej operácie majú prísť do Macedónska odzbrojiť albánskych povstalcov, ktorý od februára bojujú na severe krajiny za zlepšenie postavenia tejto menšiny. Predstavitelia Severoatlantickej aliancie boli ešte včera večer veľmi opatrní. Upozorňovali, že celá operácia si ešte bude žiadať mnohé spresnenia – stále totiž nie je jasný spôsob a miesta, kde majú povstalci odovzdať zbrane, nevie sa ani to, ktoré horské oblasti Macedónska sú zamínované, čo zvyšuje riziká pre nasadenie vojakov aliancie. Najmä vojenskí plánovači NATO neoficiálne upozorňovali, že príprava celej operácia si vyžiada ešte niekoľko týždňov. Po nočnom zasadnutí Severoatlantickej Rady v Bruseli, na ktorom si veľvyslanci členských krajín vypočuli správu generálneho tajomníka Georgea Robertsona, sa postoj aliancie zmenil. Jej hovorca v Skopje potvrdil, že NATO chce celú procedúru príchodu svojich jednotiek do Macedónska maximálne urýchliť. „Rozhodnutie o vyslaní jednotiek môže padnúť skôr, než sme predpokladali“ – priznal dnes hovorca NATO Yves Brodeur. S vedomím, že krehké prímerie v Macedónsku sa môže každým dňom narušiť, sa uvažuje o vyslaní prvých vojakov už tento piatok. Pre zásadné rozhodnutie v bruselskej centrále NATO teraz bude dôležitý postoj jej európskych členov a najmä to, ako vyhodnotia splnenie podmienok pre nasadenie svojich vojakov. Na prvom mieste ide o dodržiavanie prímeria medzi bojujúcimi stranami v Macedónsku. Druhú podmienku sa diplomatom aliancie podarilo splniť v utorok večer. Politický šéf albánskych povstalcov Ali Achmeti podpísal dokument, v ktorom vyslovil súhlas s odovzdaním zbraní výmenou za sľúbenú amnestiu zo strany macedónskej vlády. O aktuálne informácie zo Skopje sme požiadali popredného macedónskeho divadelného režiséra Vlada Milčina , ktorý v minulosti hosťoval v Prahe a Bratislave. Na úvod sme sa ho opýtali, či sa v Macedónsku deň po podpise mierovej dohody ešte bojovalo. „Dnes sa nebojuje. Došlo iba k malému incidentu v dedine Lešok pri Tetove, kde niekto vypálil štyri domy. Jeho okolnosti zatiaľ nie sú jasné.“ RFE: Prímerie sa teda zatiaľ dodržiava, a ak vydrží aj v ďalších dňoch, jednotky NATO by mohli prísť do Macedónska odzbrojiť albánskych povstalcov. Ako to vidia Macedónci a hlavné médiá? „Macedónci očakávajú, že NATO teraz nebude dlho otáľať a vyšle sem svojich vojakov už koncom tohto týždňa, alebo začiatkom toho budúceho. A že tým dokážu, že to myslia vážne.“ RFE: Ako vlastne macedónske médiá hodnotia včera podpísanú politickú dohodu s lídrami albánskej menšiny, ktorá má zabrániť občianskej vojne v krajine? „Väčšinou pozitívne. Iba denníky, kontrolované vládou a stranou VMRO premiéra Georgijevského hlásajú skeptizmus v tom zmysle, že dohoda nerieši momentálnu situáciu v krajine. Samozrejme, každý vie, že táto dohoda sama o sebe ešte neznamená riešenie, ale je prvým a veľmi dôležitým krokom v tomto smere.“ RFE: Takže najväčší kritici politickej dohody medzi Macedónčami zatiaľ nemajú v médiách, ani medzi ľudmi veľkú podporu? „Áno, sú to marginálne politické strany a malé politické figúrky.“ RFE: Ako hodnotíte perspektívy naplnenia politickej dohody. Vieme, že do 45 ju musí dní ratifikovať macedónsky parlament, a albánski povstalci majú podľa nej dobrovoľne odovzdať zbrane výmenou za amnestiu... „Myslím, že je veľmi dôležité to, čo George Robertson definoval ako paralelný proces odovzdávania zbraní a napĺňania politických ustanovení tejto dohody. Ak v týchto najbližších, rozhodujúcich dňoch nedôjde k nejakému vážnemu a dramatickému incidentu, ktorý by vyprovokoval extrémistov na oboch stranách, ja osobne som optimista.“ RFE: Aké sú dnes šance, že sa napriek všetkému nepodarí zabrániť rozšíreniu konfliktu a v Macedónsku vypukne občianska vojna? Skúste to vyjadriť v percentách. „Podľa mňa takých 10 percent.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...