Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       16. august 2001 Misia NATO v Macedónsku: záleží na každom dni Milan Nič NATO vysiela do Macedónska svoju predsunutú jednotku v rekordne krátkom čase, aby využilo veľmi sľubnú nádej na vyriešenie konfliktu, ktorú vytvorila pondelková politická dohoda mezi lídrami Macedóncov a etnických Albáncov. Na stole je odsúhlasený plán ústavných zmien, ktorý má uspokojiť viac viac ako 500 tisícovú albánsku menšinu v dvojmiliónovom Macedónsku a odstrániť dôvody, kvôli ktorým mnohí jej príslušníci od februára odchádzajú do hôr k povstalcom. S kompromisnou dohodou museli voľky-nevoľky súhlasiť macedónski nacionalisti i albánski extrémisti, ktorých stále láka predstava, že v prípade vojenského víťazstva by nemuseli v ničom ustupovať. Ako dnes na stránkach Wall Street Journal píše bývalý austrálsky minister zahraničných vecí Gareth Evans, ktorý je predsedom Medzinárodného krízovej skupiny v Bruseli, Macedónsko z roku 2001 hrozivo pripomína Bosnu z roku 1992. Ďalej konštatuje: „Ide tu o viac, než len o rozpad malej, hospodársky vyčerpanej krajiny. Krach v Macedónsku by zrejme zmaril úsilie o dosiahnutie stabilnej, multietnickej Bosny, poškodil šance na mierové dohodnutie konečného štatútu Kosova, skomplikoval krehký prechod Srbska k demokracii a možno aj spochybnil plánované rozšírenie NATO a EÚ do strednej Európy“. Predsunutá jednotka NATO prichádza do Skopje, aby vyslala jasný signál, že Západ mieni svoje diplomatické varovania vážne a urobí všetko preto, aby extrémisti v Macedónsku nerozpútali otvorenú vojnu. Umiernený macedónsky prezident Boris Trajkovski upozorňuje, že albánskym povstalcom v skutočnosti nejde o menšinové práva, ale o etnicky čisté územie. AUDIO:„Chceli by dokončiť obsadenie vytýčených území, aby si zlepšili vyjednávaciu pozíciu, a potom ich odtrhli od našej krajiny. Je to vlastne boj o územie. Oni nebojujú za nejaké ľudské práva, menšinové práva a podobne. Bojujú o územie.“ Albánski povstalci a macedónske bezpečnostné sily sa od víkendu zatiaľ nepúšťajú do väčších bojov a aspoň naoko dodržiavajú krehké prímerie. Ako však ukázal minulý týždeň, radikálom na oboch stranách stačí veľmi málo k tomu, aby strhli Macedónsko späť do špirály narastajúceho konfliktu. Najskôr minister vnútra Ljube Boškovski nariadil policajnému komandu prepadnúť dom na predmestí Skopje a chladnokrvne postrieľať piatich Albáncov, údajne povstaleckých bojovníkov v civile. Krátko na to dosiaľ neznáma frakcia albánskych povstalcov v odvete prepadla armádny konvoj a zabila 10-tich macedónskych vojakov. Bola to rozbuška k novým násilnostiam, ktoré sa preniesli aj do etnicky zmiešaného Skopje a ďalších macedónskych miest. Počet obetí minulotýždňových incidentov sa vyšplhal na 26, čo bolo najviac od začiatku bojov vo februári. Presne to je dôvod, prečo záleží na každom dni. Generálny tajomník NATO Robertson a hlavný koordinátor zahraničnej politiky EÚ Solana, ktorí sú dobre oboznámení s posledným vývojom v Macedónsku, teraz v zákulisí vyvíjajú veľké diplomatické úsilie. Snažia sa presvedčiť váhajúce členské krajiny západnej aliancie, aby sa pripojili k ďalšej nepopulárnej misii na Balkáne s neistým koncom a tentoraz aj v čisto európskej réžii (Spojené štáty poskytnú len vojenskú infraštruktúru). Zatiaľ sa im darí, o čom svedčí zmenený postoj Nemecka. Kancelár Schroeder, ktorý ešte v pondelok nemienil poslať do Macedónska žiadnych nemeckých vojakov, dnes túto možnosť nielen prípúšťa, ale pripravuje kvôli tomu aj mimoriadnu rezolúciu v Bundestagu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...