Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       21. august 2001 Koštunica a Džindžič majú rozdielne predstavy o Srbsku Daniel Bútora Srbskú politickú scénu v poslednom čase ovládol konflikt medzi juhoslovanským prezidentom Koštunicom a srbským prezidentom Džindžičom. Demokratická strana Srbska juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu pred pár dňami oznámila, že už nebude podporovať srbskú koaličnú vládu. Zároveň odvolala ministrov z kabinetu, ktorý vedie Zoran Džindžič. Namiesto cesty k demokracii, v ktorú niektorí verili po porážke Slobodana Miloševiča, je dnešná zvyšková Juhoslávia svedkom tvrdého mocenského boja medzi víťazmi nad Miloševičom. Džindžičova Demokratická strana bola kľúčovou silou v širokej koalícii, nazvanej Demokratická opozícia Srbska, ktorá porazila Miloševiča. Koštunica bol zosobnením tohto demokratického víťazstva. Jeho Demokratická strana Srbska patrila medzi menších opozičných hráčov, on sám však symbolizoval víťazstvo nad Miloševičom a vo funkcii juhoslovanského prezidenta sa stal najobľúbenejším srbským politikom. Jeho novo získaná popularita za sebou vytiahla aj jeho stranu. Široký blok, ktorý porazil Miloševiča, bol koalíciou z rozumu - napokon, takéto spolky nie sú typické len pre Juhosláviu. Džindžič a Koštunica mali pritom osobné napätia už v minulosti. Koštunica zasadol do Miloševičovho kresla, získal však málo právomocí, pretože moc jeho predchodcu sa iba čiastočne viazala na ústavu. Džindžič, sám málo populárny politik, zasadol do oveľa vplyvnejšieho kresla srbského premiéra. Dnes dochádza medzi slabým, no populárnym Koštunicom a silným, no neobľúbeným Džindžičom k mocenskému boju. V jeho rámci padajú slová ako "korupcia", "mafie" a "zločinci". Poslednou kvapkou sa stalo zavraždenie Momira Gavriloviča, bývalého dôstojníka tajnej polície. Ten bol zabitý len niekoľko hodín po tom, ako navštívil úrad prezidenta Koštunicu, aby tam hovoril o korupcii, údajne v radoch srbskej vlády. Srbský vicepremiér Zarko Korac, člen ďalšej z frakcií širokej vládnej koalície, hovorí, že podozrenia z korupcie poškodia vládu v očiach verejnosti. AUDIO: "Ak sa hovorí, že vláda je po uši skorumpovaná, ľudia jej prestanú veriť. Tak to je bez ohľadu na to, čo robíte. Koštunica a jeho tím spustili predvolebnú kampaň s cieľom zmeniť dnešnú srbskú vládu, a to prostredníctvom diskreditácie." Aj srbský minister spravodlivosti Vladan Batič, člen opäť inej z frakcií vládnej koalície, odmieta obvinenia z korupcie a stykov s podsvetím. AUDIO: "Ak tí, čo to tvrdia, nemajú dôkazy, musia byť vzatí na zodpovednosť." Milan Kovačevič, ktorý je bankový konzultant pre zahraničných investorov, upozorňuje, že kríza vo vnútri vládnej koalície a stále nevyjasnené postavenie Juhoslávie a vzťah Srbska a Čiernej Hory môžu mať zlý vplyv na zahraničných investorov. AUDIO: "Dnešný vývoj môže priniesť veľmi zlé výsledky pretože medzinárodní investori očakávajú stabilitu v krajine, stabilizáciu smerom k demokracii. Očakávajú, že zmeny uskutočníme v stabilnom prostredí." Súčasné napätie medzi Koštunicom a Džindžičom však podľa niektorých prekročilo hranicu, odkiaľ už niet návratu. Hovorca Koštunicovej strany Milorad Jovanovič: AUDIO: "Nejde len o personálne zmeny a o nespokojnosť s niektorými ministerstvami, ale o základný koncept celej vlády. Vo viacerých oblastiach sa neuskutočnili postmiloševičovské zmeny. A čo sa týka kriminality a korupcie, je jasné, že hlboké reformy nemožno uskutočniť bez vykorenenia kriminality a korupcie." K povedanému treba dodať dve veci. Po prvé, celá dnešná garnitúra sa pohybuje v prostredí, ktorého parametre určili Miloševičovi ľudia. Práve spojitosť organizovaného zločinu s politikou bolo charakteristikou bývalého režimu, a takéto staré štruktúry si logicky hľadali a zrejme aj našli cesty k novým držiteľom moci. A po druhé, spor medzi Džindžičom a Koštunicom by bol zrejme vypukol aj bez ohľadu na dnešné vzájomné obvinenia z napojenia na zločin. Šéfka kancelárie Slobodnej Európy v Belehrade Milica Lučič-Čavič hovorí, že k sporom by došlo tak či tak. AUDIO: "Rozpory vo vnútri vládnej Demokratickej opozície Srbska sa týkajú viacerých vecí. Ide o dve rôzne predstavy o srbskej ceste do súčasného sveta, o spor medzi konzervatívcami (ku ktorým má bližšie Koštunica) a modernistami (ku ktorým má bližšie Džindžič), ide o spor medzi Srbskom v Európe a Srbskom, ktoré si osvojí nasladlé pravoslávie a národný politický romantizmus z 19. storočia."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...