Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       22. august 2001 Operácia NATO v Macedónsku „Hlavná žatva“ dostala zelenú Gabriel Sedlák Vlády členských krajín NATO dnes schválili operáciu „Hlavná žatva“. V priebehu 48 hodín doplnia v Macedónsku predvoj 3500-člennej misie aliancie jej zvyšní účastníci, ktorých hlavnou úlohou bude dohliadať na dobrovoľné odzbrojenie rebelov z radov etnických Albáncov. Kľúčovému rozhodnutiu predchádzalo mapovanie situácie v Macedónsku po minulotýždňovom uzavretí dohody, ktorú podpísali politické reprezentácie väčšinových Macedónčanov a etnických Albáncov. Dohoda obsahuje návrh zmien, ktoré majú zlepšiť postavenie Albáncov, tvoriacich asi tretinu celkovej populácie Macedónska. Práve na základe dokumentu, uzavretého v snahe ukončiť pol roka trvajúci ozbrojený konflikt a predísť tak vypuknutiu občianskej vojny, majú byť v krajine rozmiestnené odzbrojovacie jednotky aliancie. Hlavný veliteľ jednotiek NATO v Európe Joseph Ralston po svojom návrate z Macedónska spojencov informoval, že napriek občasným prestrelkám je dohodnuté prímerie dodržiavané do tej miery, aby sa operácia „Hlavná žatva“ mohla začať. Po oznámení tejto skutočnosti generálny tajomník NATO George Robertson okrem iného povedal. AUDIO: „Rozhodnutie, ktoré dnes prijala aliancia, je správne, ale ťažké. Obsahuje riziká a my sme si toho vedomí. Členovia aliancie však súhlasili s vyslaním svojich jednotiek, pretože riziká spojené s ich prípadným nevyslaním sú oveľa väčšie.“ Prvá fáza rozmiestňovania jednotiek NATO v Macedónsku sa skončí o desať až štrnásť dní. Druhá, hlavná časť misie vojakov aliancie – odzbrojovanie albánskych povstalcov – má trvať tridsať dní, pričom prvé zbrane majú byť podľa slov generálneho tajomníka NATO Robertsona zhromažďované už na budúci týždeň. V týchto dňoch je v Macedónsku český novinár Luboš Palata, ktorého sme sa telefonicky opýtali, či tých tridsať dní bude stačiť na splnenie úlohy, ktorú si NATO vytýčilo. PALATA: „Já si myslím, že už dnes nikdo jak v Bruselu, tak tady ve Skopje nepočítá s tím, že by operace opravdu skončila do těch třiceti dnů. I samotní čeští vojáci, kteří jsou nasazeni v rámci předvoje, který už tady několik dní je, počítajú s tím, že tady budou nejméně dva měsíce, a dá se realisticky podle mého názoru očekávat, že po sesbírání zbraní albánských rebelů tady jednotky NATO zůstanou, pokud ovšem bude dodržováno přímeří.“ RFE: Na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov na Balkáne NATO vlastne po prvýkrát vstupuje do krajiny, kde sa vojenský konflikt ešte nerozhorel naplno. Sú jednotky NATO schopné zabrániť tomu, aby sa rozhorel naplno? PALATA: „Problém, který je tu především, je ten, že jednotky NATO nemají mandát, aby bránily nějakým bojům, takže budoucnost je velmi nejasná a to myslím neprospívá tomu, aby se na úspěch operace dalo dívat s nějakým velkým optimismem.“ RFE: Pripúšťate teda, že tam je potenciál pre výbuch väčšieho konfliktu? PALATA: „To napětí je tady obrovské, ani jedna strana nevěří té druhé. Albánci nevěří, že Makedonci dodrží politické části dohod. Naopak Makedonci jsou přesvědčeni, že Albánci své zbraně neodevzdají, a jen co jednotky NATO odejdou, znovu zaútočí. Takže ten potenciál tady bohužel je obrovský a bude trvat velmi dlouho, než se podaří situaci nějakým způsobem uklidnit.“ RFE: Je pravdepodobnejšie to, že sa jednotky NATO stiahnu a potom sa ten vojnový konflikt môže rozhorieť, alebo skôr to, že to poslanie misie NATO sa počas jej pôsobenia zmení? PALATA: „Já si myslím, že Severoatlantická aliance si po velmi problematickém výsledku mise v Kosovu nemůže dovolit další podobný neúspěch a proto si myslím, že se bude muset změnit mandát mise a že jednotky NATO zůstanou v Makedonii velmi dlouhou dobu.“ K slovám českého novinára Luboša Palatu je treba dodať, že vojaci aliancie to v Macedónsku, nech už tam budú mesiac alebo dlhšie, nebudú mať zďaleka jednoduché. Hoci ich vítajú tamojší Albánci, drvivá väčšina Macedónčanov im nedôveruje a považuje ich za spojencov albánskych rebelov, ktorí im umožnili presun z Kosova do Macedónska. A táto nevraživosť sa môže ešte zvýšiť po skončení odzbrojovacieho procesu, ktorý macedónske sily nemusia považovať za dostatočný. Vodcovia povstalcov tvrdia, že UČK disponuje iba asi dvetisíc zbraňami, no vláda v Skopje tvrdí, že je ich desaťkrát viac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...