|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/balktitle.gif)
|
23. august 2001
|
Misia NATO v Macedónsku: dôvody pre obavy aj optimizmus
|
Daniel Raus
|
Do Macedónska prichádzajú vojaci NATO, ktorí majú v nasledujúcich týždňoch odzbrojiť albánskych povstalcov. Generálny tajomník Aliancie George Robertson vyhlasuje že akcia je dobre pripravená a mandát vojakov bude dostatočný. Operácia pod názvom Hlavná žatva má ale samozrejme aj svoje riziká.
Tretia misia Severoatlantickej aliancie na Balkáne sa začala. Je však rozdiel medzi Bosnou, Kosovom – a Macedónskom. Predchádzajúce dve misie nasledovali po zlyhaní vyjednávania, po leteckých zásahoch NATO a hlavne po dlhých, vyčerpávajúcich a krvavých konfliktoch. V Macedónsku ide naopak o to, aby sa zničujúcej občianskej vojne predišlo. Rozdiel je aj v tom, že odzbrojovacia misia prichádza po úspešných rokovaniach – aj keď sa výsledok dosiahol pod značným medzinárodným tlakom.
Mandát operácie Hlavná žatva je preto zúžený v porovnaní s misiou jednotiek IFOR, SFOR alebo KFOR. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Philip Reeker ho opísal takto:
AUDIO: „Misia NATO sa zúčastní na dobrovoľnom odzbrojení povstalcov, veríme, že sa ju podarí uskutočniť za 30 dní, ak budú jednotlivé strany spolupracovať, ako to prisľúbili. Očakávame, že povstalci budú spolupracovať s NATO a splnia všetky svoje záväzky, vrátane dobrovoľného odzbrojenia, dodržiavania prímeria a rozpustenia vlastných štruktúr“.
Kritici vidia v zúženom mandáte medzinárodných jednotiek najväčšiu slabinu a nebezpečenstvo. Tvrdia, že Albánci samozrejme neodovzdajú všetky zbrane. Navyše si ich môžu po mesiaci, keď vojaci NATO odídu, opäť zadovážiť. Kritici poznamenávajú: sme predsa na Balkáne, kde zohnať samopal či delo nie je problém. Mimochodom v posledných dňoch bol zaznamenaný pohyb na hraniciach s Kosovom – predpokladá sa, že zbrane prúdili preč z Macedónska.
Pravda je, že príslušníci operácie Hlavná žatva nemajú právo žiadať od albánskych vzbúrencov zbrane. Ak uvidia človeka, ktorý ide po meste so samopalom, nemôžu ho vyzývať, aby zbraň odovzdal. Všetko je prísne dobrovoľné a samotné velenie vzbúrencov sa musí svojim dielom postarať o želaný priebeh celej akcie.
Samotní vojaci Aliancie môžu byť navyše vážne ohrození, pretože odovzdávanie zbraní sa považuje za mimoriadne citlivý problém. Na to upozornil nemecký kancelár Gerhard Schroeder:
AUDIO: „Prirodzene, nikto nemôže tvrdiť, že takáto misia je bez rizika. To by bol omyl. Preto žiadame jasný mandát s právom na sebaobranu a s plánom na evakuáciu, keby misia napriek všetkým predpokladom zlyhala“.
K tomu treba dodať, že celá akcia bude tento raz prebiehať pod taktovkou Európanov, aj keď Spojené štáty poskytujú logistiku a účasť vlastných vojakov ešte celkom nevylúčili. Dá sa ale predpokladať, že využijú skôr príslušníkov stávajúcich misií na Balkáne. Summa summarum: možno konštatovať, že riziko je reálne.
Na druhej strane aj Albánci sú pod tlakom a z racionálneho hľadiska by mali mať eminentný záujem na hladkom priebehu misie. Dobre vedia, že politická dohoda o zmenách ústavy je na stole – a že albánska menšina v nej dosiahla viac ako mohla očakávať. Kým sa ale prenesie do života, musí ju napríklad ratifikovať parlament. A ten prehltne takúto horkú pilulku iba ak pôjde všetko bez problémov. Keby sa vyskytlo násilie a ukázalo sa, že niektorá frakcia extrémistov dohodu neakceptuje, všetko sa zrúti ako domček z kariet.
Existuje teda viacero racionálnych dôvodov pre obavy, ako aj pre optimizmus. Či sa budú jednotlivé strany správať racionálne, to je ale otázka. Na Balkáne to nemusí byť automaticky platný predpoklad. Posledné desaťročie o tom svedčí viac ako dostatočne.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|