[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

24. august 2001

Bulharsko: vláda premiéra Simeona stále populárna

Daniel Bútora

Necelý mesiac je v Bulharsku pri moci vláda, na čele ktorej stojí bývalý monarcha Simeon II. Kabinet už oznámil hospodárske opatrenia, ktoré viac-menej pokračujú v politike predchádzajúcej vlády. Napriek úsporným balíčkom však zostáva vláda populárna.

Simeon zo Saska, Koburgu a Gothy, či Simeon Sakskoburggotský, ako znie občianske meno dnešného bulharského premiéra, vystúpil v nedeľu v televízii, aby ľuďom oznámil balík reformných opatrení, ktoré krajinu čakajú. Ide o plán jeho mladých hospodárskych ministrov, ktorých si bývalý kráľ priviedol do vlády z dobre platených miest londýnskeho finančného sveta. Krajinu čaká rázne znižovanie daní, zníženie počtu štátnych zamestnancov a zvýšenie cien za energie.

Elektrina a kúrenie majú podražieť o desať percent, a takisto o desatinu má poklesnúť počet zamestnancov štátu. Tým ostatným by však mali vzrásť mzdy, a to až o 17%. A v zrkadle dnešnej slovenskej diskusie je však najzaujímavejší postup v oblasti daní. Najmenšie podniky nemajú platiť od januára vôbec žiadne dane. Rovnako podniky, ktoré svoj zisk budú opäť investovať, nezaplatia štátu nič.

Opatrenia nového kabinetu však nemusia v hodpodárstve začínať od nuly. Väčšinu 90-tych rokov vládli v Bulharsku málo reformovaní socialisti, ale posledné štyri roky boli v znamení reforiem vlády Ivana Kostova. To, že noví reformátori majú teraz na čo nadväzovať, potvrdzuje aj Diana Ivanova z bulharského oddelenia Slobodnej Európy.

AUDIO: "Samozrejme, nemusia začínať od začiatku. V Bulharsku už je stabilná makroekonomická situácia, západné finančné inštitúcie dali Bulharsku vysoké ocenenie počas vlády premiéra Kostova. Mladí ekonómovia z novej vlády sa od októbra chystajú znižovať dane a ďalšie reformy. Toto je asi najpozitívnejšia črta celej vlády. Máte po prvý raz vo vláde nové tváre, ľudí, ktorí študovali a žili na Západe a teraz prišli späť. Toto je dobrý trend."

Nezvyčajnú spokojnosť s opatreniami, ktoré by inak mohli vyvolať odpor, zatiaľ prejavuje bulharská verejnosť. Podľa Diany Ivanovej to súvisí aj s tým, akým spôsobom sa Simeon zjavil v bulharskej politike - jeho strana sa stala absolútnym víťazom volieb v priebehu niekoľkých mesiacov, pričom strana nemá jasnú štruktúru ani jasné ideové smerovanie.

AUDIO: "Je niekoľko vysvetlení. Niektoré sú tradičné, ktoré platia pre malé krajiny na Balkáne alebo vo východnej Európe, a iné vysvetlenia platia len pre Bulharsko. Začnem tým, že ľudia chcú dôverovať. A Simeonovi dôverujú, pretože mu chcú dôverovať. Chcú veriť, že tentoraz bude všetko iné. Tento druh nádeje ho aj vytiahol k moci. Spoločnosť bola pred voľbami plná cynizmu, a presvedčenia, že všetko je nanič. Prevládal pocit, že my, Bulhari, sme stále medzi porazenými.

A v Simeonovi sa naraz objavil niekto, kto nebol nikdy "nakazený" bulharskými "chorobami". Hovoriť po bulharsky a prihovára sa k Bulharom v dobrom, nekritizuje ich. Bol to prvý politik, ktorý Bulharom povedal: ste dobrí takí, akí ste, nemusíte sa zmeniť. Nemecká autorka Angelika Schrobsdorff napísala knižku o Bulharsku, kde hovorí, že Bulharsko nepotrebuje byť pochopené, ale prijaté."

Verejnosť zostáva zatiaľ veľmi optimistická. Tri štvrtiny opýtaných Simeonovi a jeho vláde veria. Niektorí novinári a znalci sofijskej politiky však upozorňujú na to, že Simeon, ktorý prežil život v zahraničí, až tak dobre nepozná bulharskú realitu, a že kontrola verejnosti je zatiaľ dosť malá.

AUDIO: "Možno pozorovať paradoxnú tendenciu - snahu izolovať Simeona od verejnosti, a tiež od médií. Prístup médií do vládnych budov je čiastočne obmedzený. Premiér tiež nebude automaticky každý piatok v parlamente a odpovedať na otázky poslancov, tak, ako to robili jeho predchodcovia vo funkcii. Od volieb neusporiadal tlačovú konferenciu, čo sťažuje novinárom ich prácu. Zvláštne tiež je, že veľa ľudí z jeho strany i spomedzi jeho priaznivcov, a to vrátane predsedu parlamentu, ho oslovujú "Vaša Výsosť" - a on je predsa iba premiér a žijeme v republike s ústavou republiky."

Bulharsko spolu s Rumunskom zaostáva oproti iným kandidátom, smerujúcim do Európskej únie. Aj Brusel zrejme bude čakať, nakoľko sa hospodárske opatrenia mladých reformátorov, politicky kryté starým exkráľom, prejavia v praxi. Napriek dnešnému optimizmu však Bulhari nemajú ružové okuliare. Simeon im sľúbil zlepšenie až po 800 dňoch vlády.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print