Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       29. august 2001 V Srbsku sa podarilo udržať koalíciu Daniel Raus Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda odchádza zajtra do Juhoslávie. V Belehrade má rokovať o možnostiach hospodárskej spolupráce, o integrácii do európskych štruktúr, a tiež o postavení Slovákov, žijúcich vo Vojvodine. Dodajme, že v Belehrade panuje politicky napätá situácia. Po celonočnom rokovaní sa podarilo udržať krehkú vládnu koalíciu. Situácia v dnešnej Juhoslávii je v mnohom rozporuplná. S idealizovaným južanským mnohonárodným štátom Josipa Broza Tita má táto krajina spoločné už iba meno. Tvoria ju posledné dve republiky: väčšie Srbsko a menšia Čierna Hora, ktorá by sa najradšej osamostatnila, tak ako to urobili všetky zvyšné – kedysi juhoslovanské – republiky. Patrí tam oficiálne tiež Kosovo, ktoré je pod správou medzinárodneho spoločenstva a (úprimne povedané) nikto nevie, čo s ním. Samotné Srbsko sa v októbri minulého roku zbavilo diktátora Slobodana Miloševiča, ktorý sa pokúšal zmanipulovať zjavne prehraté voľby. Horel pri tom parlament a nevedelo sa, či bude špeciálna polícia strieľať do ľudí. Nakoniec bývalý komunistický boss padol a juhoslovanským prezdientom sa stal víťaz volieb Vojislav Koštunica. Bývalého aparátčika, tvrdého nacionalistu a iniciátora balkánskych konfliktov vystriedal vzdelanec a umiernený nacionalista. V Belehrade sa začala písať nová kapitola. Víťazstvo demokratov sa zdalo byť spečatené neskôr, keď srbská polícia dala za dramatických okolností Miloševiča zatknúť. A vrchol úsilia odporcov Miloševiča nasledoval v momente, keď ho srbská vláda – opäť v napätej situácii - vydala do Haagu. Ani toto všetko ale nemožno považovať za dôkaz, že sa Srbi vysporiadali so svojou nedávnou minulosťou. Po víťazstvách začali prichádzať ťažké rany – ide v podstate o účty za obdobie nepredstaviteľne skorumpovanej a egoistickej vlády Slobodana Miloševiča a jeho družiny. Prvým účtom sa stal ťažko riešiteľný problém s Čiernou Horou. Nebyť tlaku Západu, Podgorica sa dávno odtrhla. Je všeobecne známe, že Miloševič sa pred svojim pádom pripravoval na vojnu s Čiernou Horou. Teraz je budovanie dôvery mimoriadne ťažké, napriek mocenskej výmene v Belehrade. Druhým účtom je rozsiahla kriminalita a korupcia, ktorá mala za Miloševiča zlaté časy. Keď padne diktátor, množstvo vecí, ktoré zaviedol, naďalej pokračuje. Súčasťou balkánskych konfliktov bolo ich zákulisné financovanie, spolupráca politických štruktúr s kriminálnymi organizáciami, pašovanie, čierny obchod a úplatky. S týmito chorobami by mala súčasná reformná vláda bojovať. Takisto reformný prezident Koštunica má ale pocit, že s nimi nebojuje. Ba čo viac, že ich prijíma ako normálny stav a možno občas dokonca využíva. Pre demokratov prišla teda minulý týždeň ďalšia rana v podobe vystúpenia ministrov Koštunicovej Demokratickej strany Srbska z vlády. Včera večer – a potom až do rána – prebiehalo stretnutie, ktorého cieľom malo byť udržanie krehkej a početnej koalície pokope. To sa síce ako tak podarilo, je ale jasné, že problém zostáva otvorený. Málo optimisticky zneli slová podpredsedu srbskej vlády Žarka Koraca: AUDIO: „Hovorili sme o všetkom do podrobností, ale môj dojem je, že všetko zostalo pri starom. Aj keď možné výsledky stretnutia mohli viesť k opatreniam, sme tam, kde sme boli. Možno nastal malý pokrok, nemôžem ale povedať občanom Srbska, že kríza je zažehnaná“. Dodajme, že vládnu koalíciu tvorí neuveriteľných 18 strán. Mimochodom, vládny blok sa paradoxne naďalej označuje ako Demokratická opozícia Srbska. Podstatný je ale samozrejme postoj Koštunicovej Demokratickej strany Srbska. Charakterizoval ho minister zahraničných vecí Goran Svilanovič: AUDIO: „Po prvé, DOS zostáva koalíciou, reprezentujúcou všetkých 18 strán, ako doteraz. Po druhé, Koštunicova Demokratická strana Srbska bude naďalej obmedzovať svoj podiel na práci vlády. Po tretie, všetky strany, zastúpené vo vláde, budú kabinet naďalej podporovať. Po štvrté, Demokratická strana Srbska zostane mimo vlády, a podľa rozhodnutia straníckych orgánov bude podporovať jednotlivé projekty. Rezignácia ministrov DSS však platí“. Svoje k celej záležitosti povedal aj samotný prezident Vojislav Koštunica. Jeho slová boli optimistické, ale v trocha inom zmysle: AUDIO: „Je povzbudzujúce, že sa hovorí o jednom probléme tejto krajiny a tohto štátu, a to o korupcii a kriminalite. Na tento problém sme poukázali a budeme sa ním naďalej zaoberať na nasledujúcich stretnutiach Demokratickej strany Srbska aj na verejnosti“. Je zrejmé, že reforma v Srbsku vôbec nebude jednoduchá. Udržať terajšiu koalíciu pokope je jedna vec, presadiť zmeny a vyriešiť problém korupcie a kriminality je čosi iné. A dodajme, že pre vládu v Belehrade existuje takýchto problémov celá škála.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...