Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. september 2001 Macedónsky parlament obnovil rokovanie o ústavných zmenách Daniel Raus Dnes sa opäť stretli poslanci macedónskeho parlamentu. Ten má prijať ústavné zmeny, ktoré dajú väčšie práva albánskej menšine. Uvedený krok zapadá do celkového mierového plánu, iniciovaného sprostredkovateľmi Atlantickej aliancie a Európskej únie. Zdá sa ale, že cesta k želanému hlasovaniu poslancov môže ešte priniesť prekvapenia. Cesta macedónskeho parlamentu k ústavným zmenám bude nepochybne zložitá – a podľa mnohých poslancov aj poriadne tŕnistá. Už v piatok sa začala debata o väčších právach pre albánsku menšinu so 6-hodinovým oneskorením. Vyvolali ho demonštranti, varujúci pred „albanizáciou Macedónska“. Mnohí Macedónci majú pocit, že zostali celkom opustení. Severoatlantická aliancia aj Európska únia sa totiž – podľa nich – postavili na stranu Albáncov. Každé politické rozhodnutie v Skopje sa odohráva v atmosfére napätia, ktoré zvyšuje každá správa o novom incidente, a tiež každý radikálne formulovaný výrok toho ktorého politika. Predseda parlamentu Stojan Andov v sobotu v takejto atmosfére prerušil rokovanie poslancov. Poukazoval pritom na incident, pri ktorom albánski extrémisti zablokovali cestu utečencom, ktorí sa chceli ísť pozrieť na svoje domy v blízkosti Tetova. Andov požadoval záruky, že všetci utečenci sa budú môcť vrátiť domov do 20-tich dní. Pokračovanie prerušenej schôdze pripustil až po rozhovore s prezidentom Trajkovskim, ktorý prisľúbil vyriešenie problémov. Dnes sa napokon rokovanie parlamentu obnovilo. Začiatok bol ale váhavý. Zo 120-tich poslancov prišlo iba 62. Pre akúkoľvek ústavnú zmenu sú pritom potrebné dve tretiny hlasov. Albánske strany majú pritom iba 23 poslancov. Treba ale dodať, že ústavné zmeny majú svojich priaznivcov aj v radoch Macedóncov. Napriek tomu bez tlaku Západu nemožno hovoriť o dvojtretinovej podpore. Faktom je, že Západ sa stal prakticky jedinou zárukou stability krajiny. Mierový proces má svoje dôležité body. Prvým bolo 13.augusta podpísanie dohody politických strán. V nej sú jasne stanovené ústupky. Macedónsky parlament prijme ústavné zmeny a albánski povstalci zložia zbrane. Dohoda sa stala základom pre odzbrojovaciu misiu NATO. S príchodom prvých vojakov vypukla však vášnivá debata, koľko zbraní majú Albánci vlastne odovzdať. Odhady NATO sú 3 a pol tisíc. Odhady vlády v Skopje najmenej 70 000. Stanoviť presný počet je samozrejme nemožné – nepoznajú ho ani samotní Albánci. Zdá sa však, že prvé číslo je predsa len bližšie k realite. Za bernú mincu sa každopádne považuje tvrdenie, že povstalci už odovzdali tretinu zbraní. Ďalší dôležitý krok je teraz na parlamente. Ak by ústavné zmeny neschválil, alebo ak by obštrukcie zabrali príliš dlhý čas, hrozí samozrejme opätovná radikalizácia povstalcov. Tá by mohla znamenať predčasný odchod vojakov NATO a začínalo by sa znova od nuly. Diplomati očakávajú, že zajtra alebo v stredu by mal parlament oficiálne odštartovať proces zmien. Je samozrejme v záujme sprostredkovateľov, aby všetko išlo čo najrýchlejšie. Varovaním je napríklad existencia takzvanej Národnej albánskej armády, ktorá sa odštepila od UČK. Tá žiadne politické dohody neuznáva a bojuje za takzvané „veľké Albánsko“. Územia, na ktorých je albánska menšina v Macedónsku, označuje termínom „zóna 2“ a je odhodlaná za ich odtrhnutie ďalej bojovať. Žiadny albánsko – macedónsky štát, podľa nej, nemá šancu na prežitie a medzinárodný tlak iba predlžuje jeho agóniu. Svoje akcie nechce ale obnoviť, kým sú v krajine vojaci NATO. Je teda zjavné, že situácia zostáva veľmi vážna. Sprostredkovatelia Francois Leotard a James Pardew už otvorene hovoria o potrebe novej misie NATO. Súhlasné vyjadrenia zaznievajú z Londýna, ktorý stojí na čele terajšieho odzbrojovania. Možno teda očakávať, že po plánovaných 30-tich dňoch bude nasledovať misia možno už s otvoreným koncom, tak ako je to v prípade SFOR a KFOR. Rovnako ako Kosovo a Bosna, aj Macedónsko totiž potrebuje pre svoju stabilitu prítomnosť západných síl.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...