Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       4. september 2001 Macedónsko: parlament zvažuje ústavné zmeny, NATO ďalší postup Milan Nič Macedónsky parlament pokračuje v rozprave o zmenách ústavy, ktoré majú zlepšiť postavenie albánskej menšiny a ukončiť pol roka trvajúci konflikt v krajine. Vedúci západní politici medzitým zvažujú ďalší postup po ukončení krátkej misie NATO „Hlavná žatva“, ktorá má trvať už iba 3 týždne. Ostro sledovaná rozprava macedónskeho parlamentu v Skopje o zmenách ústavy sa postupne mení na politické divadlo. Ak sa neobnoví konflikt, krajinu čakajú predčasné voľby. Takéto priame prenosy z parlamentu sú preto veľmi vítaným fórom pre silácke reči a tvrdé vyhlásenia. O názorný príklad sa včera večer postaral macedónsky premiér Ljubčo Georgijevski. Politickú dohodu s vodcami albánskej menšiny, ktorá má krajine priniesť mier, označil za výsledok násilia a priameho nátlaku Západu. Svoj podpis pod ňu údajne pripojil len pod hrozbou medzinárodných vojenských a hospodárských sankcií. Georgijevski mal pod tým zrejme na mysli, že EÚ odmietla ďalej posielať do Skopje rozvojové dotácie, za ktoré jeho vláda nakupovala zbrane, alebo že vyvíjala nátlak na Ukrajinu, aby Macedónsku nepredávala tanky a vrtuľníky, ktoré by mohli celý konflikt ešte viac prehĺbiť. Premiér Ljubčo Georgijevski potom pred poslancami s veľkou dávkou demagógie vyhlásil: AUDIO- „Žiaľ, pri hlasovaní za túto iniciatívu musíme pamätať na to, že Macedónsko bolo poškodené intervenciou NATO v Kosove. Od tých, ktorí urobili chybu v roku 1999 nemôžeme čakať, že ju teraz pripustia“. Líder macedónskych nacionalistov prekrúca fakty a hlása účelové polopravdy. Pripomeňme, že Macedónsko bolo pred dvoma rokmi predsa najviac poškodené exodom albánskych utečencov z Kosova, a ten nespôsobilo bombardovanie NATO, ako sa to snažila svetu nahovoriť Miloševičova propaganda z Belehradu, ale vystupňované čistky srbských policajných jednotiek. A etnické spolužitie v Macedónsku vážne narušil najmä nerozumný postup jeho vlády, ktorá uprostred tohto exodu zavrela hranice a odmietla vpustiť do krajiny ďalšie desaťtisíce vyhnaných kosovských Albáncov, lebo sa bála, že by mohli zmeniť národnostné pomery v krajine. Pri poslednom sčítaní ľudu sa k albánskej národnosti v 2-miliónovom Macedónsku hlásila štvrtina obyvateľstva, ale predpokladá sa, že jej pomer je ešte vyšší. Ako to v balkánskej politike býva zvykom, premiér Georgijevski po všetkých slovných útokoch včera napokon vyzval parlament v Skopje, aby navrhnuté reformy ústavy schválil. Prvé hlasovanie by sa malo konať už v najbližších dňoch. L.Georgijevski však zároveň otvorene zapochyboval o tom, či tieto zmeny prinesú Macedónsku mier. AUDIO- „Absolútne si nemyslím, že ústava Macedónskej republiky bola skutočným dôvodom pre vypuknutie krízy v posledných šiestich mesiacoch. Je to len výhovorka pre ľudí z medzinárodného spoločenstva, aby si zachovali tvár a nemuseli prebrať zodpovednosť za túto krízu. A možno aj pre niektorých miestnych politikov“. Aj keď rozhodnujúce bude to, či poslanci Georgijevského strany VMRO budú za zmeny ústavy hlasovať, takéto nezodpovedné vyhlásenia macedónskeho premiéra iba prielvajú olej do ohňa. Medzi etnickými Albáncami posilňujú obavy, že keď vojaci NATO vyzbierajú od povstalcov stanovený počet zbraní a 26. septembra ukončia svoju misiu v Macedónsku, vládne sily prejdú do novej ofenzívy. Macedónsky minister vnútra Ljube Boškovski (takisto z VMRO) využíva prestávku v bojoch na tréning špeciálnych policajných jednotiek a údajne aj na vyzbrojovanie rôznych polovojenských skupín. Otvorene vyhlasuje, že po odchode vojakov NATO z krajiny nariadi obsadiť všetky krízové oblasti vrátane okolia Tetova, kde majú albánski povstalci svoje hlavné bašty. Vedúci predstavitelia NATO v týchto dňoch zvažujú ďalší postup. Predĺženie krátkej misie „Hlavná žatva“ nie je v hlavných mestách aliancie veľmi populárne. Americká spravodajská služba CIA však v poslednej správe dôrazne varuje, že ak sa z Macedónska stiahnu vojaci NATO, tamojšie krehké prímerie a politické dohody sa úplne rozpadnú. Občianska vojna bude mať voľný priebeh. Ak chce tomu Západ predísť, musí splniť svoju časť mierového plánu. Dnes je jasné, že stabilitu môže Macedónsku zaručiť iba vonkajšia sila, čo znamená dlhodobejšiu prítomnosť medzinárodných jednotiek. Spoločný plán pre takúto akciu však zatiaľ neexistuje. Bezpečnostný rámec pre Macedónsko sa tvorí až za pochodu a bez vedenia Spojených štátov, ktoré tentoraz prenechávajú iniciatívu svojim európskym spojencom. V týchto dňoch navštevujú Skopje ministri obrany alebo šéfovia diplomacií hlavných európskych mocností – Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Potom sa dostanú k slovu ich plánovači, takže obrysy ďalšieho postupu NATO v Macedónsku môžu byť známe už na budúci týždeň. Určite to však nebude ľahké rozhodovanie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...