Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       5. september 2001 Správa HRW svedčí o radikalizácii macedónskej polície Milan Nič Macedónsky parlament od dnešného dopoludnia pokračuje v rozprave o zmenách ústavy. Tie sú kľúčovou časťou mierového plánu, spostredkovaného Západom, ktorý má ukončiť pol roka trvajúci konflikt v tejto malej balkánskej krajine. Macedónsky parlament mal pristúpiť k prvému hlasovaniu o zmenách ústavy už včera večer, ale zdĺhavá rozprava ešte stále pokračuje. Dnes dopoludnia sa na nej zúčastnila iba polovica poslancov a pred samotným hlasovaním ich malo vystúpiť ešte asi dvadsať. Parlamentná rozprava v Skopje zatiaľ odhalila vnútorné rozpory v najsilnejšom poslaneckom klube nacionalistickej strany VMRO macedónskeho premiéra Ljubča Georgijevského. Ten v pondelok vyhlásil, že sa treba „pozrieť realite do očí“. V záujme záchrany macedónskej ekonomiky a pokračovania hospodárskej pomoci zo Západu vyzval svojich poslancov, aby nepopulárne ústupky albánskej menšiny podporili. Tým, ktorí budú hlasovať proti, hrozí vylúčenie zo strany. Výsledkom tohto schizofrenického postoja macedónskych nacionalistov je odkladanie úvodného hlasovania a búrlivá parlamentná rozprava. Pokiaľ poslanci dvojtretinovou väčšinou neschvália ústavnú novelu v prvom čítaní, čo znamená, že ju prijmú k ďalšiemu schvaľovaniu, albánski povstalci v Macedónsku neobnovia odovdzávanie zbraní. Vojaci NATO zatiaľ od nich vyzbierali asi vyše 1200 kusov, čo je asi tretina stanoveného počtu. Ak chcú celú misiu dokončiť v 30-dňovej lehote, ktorá vyprší 26. septembra, macedónsky parlament by nemal ďalej otáľať. Americký veľvyslanec v Skopje Michael Einik dostal od našich kolegov z redakcie Slobodnej Európy pre bývalú Juhosláviu otázku, či doterajší odklad pri napĺňaní politickej stránky tzv. Ochridskej dohody nemôže narušiť odštartovaný mierový proces? AUDIO - „Samozrejme, keď je pri moci široká koaličná vláda a zrejme ju čakajú predečasné voľby, do hry vstupujú rôzne faktory. Ale rozhodujúce je to, že uplatňovanie dohôd zatiaľ postupuje.“ Veľvyslanec Michael Einik odpovedal aj na otázku, či skutočný mier v Macedónsku si neželá viac medzinárodné spoločenstvo ako samotní Macedónci. AUDIO - „Podľa mňa si musíme uvedomiť, že ľudia v Macedónsku, a to Macedónci ako aj etnickí Albánci, do veľkej miery odolali ceste násilia. Spomeňte si na iné nedávne konflikty na Balkáne, ako rýchlo prerástli do občianskej vojny. To sa tu nestalo“. Nad mierom v Macedónsku však ešte stále visí otáznik. Veľkú pozornosť domácich médií a politikov dnes upútala správa medzinárodnej organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch o mesiac starom incidente v dedine Ljuboten. Z 27-stránkovej správy vyplýva, že 12. augusta po tom, ako povstalecká mína v horách nad Skopje zabila 8 vojakov macedónskej armády, špeciálna policajná jednotka vykonala odvetnú akciu proti neďalekej dedine, obývanej etnickými Albáncami. V podrobnej správe sa uvádza, že pod rúškom protiteroristickej akcie „macedónska polícia zabila 6 civilistov, zapálila 22 domov a ostreľovala celú dedinu“. Pri ostreľovaní prišiel o život šesťročný chlapec a 66-ročný dôchodca. Počas razie z domu do domu macedónska polícia zastrelila ďalšieho staršieho muža pri tom ako sa pokúšal zavrieť vchodové dvere, keď na dvore uvidel policajtov. Ako v dnešnom vydaní pripomína americký denník New York Times, v dedine Ljuboten sa ešte v ten večer objavil macedónsky minister vnútra, známy zástanca tvrdej línie Ljube Boškovski, ktorí pochválil policajtov za úspešnú operáciu proti albánskym teroristom. „Pritom neexistuje žiaden dôveryhodná doklad o tom, že by v dedine Ljuboten predtým pôsobila povstalecká Národná oslobodzovacia armáda, alebo že by sa jej obyvatelia postavili na ozbrojený odpor voči polícii“, doslova sa uvádza v správe Human Rights Watch. Minister Boškovski tieto obvinenia odmietol. Podľa vlastných slov sa chce proti nim brániť na Európskom súde pre ľudské práva. Každopádne je to zatiaľ najvážnejší dôkaz, že zločinov na civilnom obyvateľstve v tomto konflikte sa dopúštali aj macedónske vládne jednotky. Po polročnom konflikte s albánskymi povstalcami nie je etnická nenávisť v ich radoch ničím novým, ale to, že prerastá do zabíjania nevinných ľudí len preto, že sú Albánci, je veľmi nebezpečný signál. Macedónska polícia sa hrozivo radikalizuje. Niektoré jej zložky sa začínajú správať podľa logiky občianskej vojny, ktorej má zabrániť. Môže to znamenať, že aj keby parlament v Skopje schválil ústavné reformy, hlavné body mierovej dohody z polovice augusta sa v Macedónsku nepodarí uviesť do života. Jedným z nich je vyššie zastúpenie etnických Albáncov v macedónskej polícii a jej okresných veleniach. Udržať 2-miliónove Macedónsko s veľkou albánskou menšinou pohromade ako jednotný štát si bude zo strany EÚ a NATO ešte vyžadovať obrovské úsilie. A zrejme aj dlhodobejšiu vojenskú prítomnosť, k čomu nie sú vlády mnohých členských krajín aliancie veľmi naklonené.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...