Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       7. september 2001 Haagsky tribunál pripravuje vytvorenie samostatného vyšetrovacieho tímu Jaroslav Rozsíval Hlavná prokurátorka medzinárodného súdu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii Carla del Ponteová navštívila predvčerom Sarajevo. Pri tej príležitosti oznámila, že jej úrad začal s prípravou tímu vyšetrovateľov, ktorí by mali sami pátrať po obvinených vojnových zločincoch. Tím vyšetrovateľov, priamo podliehajúci prokurátorke Haagskeho tribunálu, by sa mal stať realitou už koncom roka, tvrdí obávaná prokurátorka Carla del Ponteová. Ponteovej tím by mal pátrať po skrývajúcich sa vojnových zločincoch. Z tohto stručného konštatovania možno vyčítať zjavnú nespokojnosť tribunálu so súčasným stavom vyhľadávania podozrivých osôb, obvinených z vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii. Túto činnosť majú doteraz na starosti buď príslušníci medzinárodných jednotiek pod vedením NATO, alebo miestne policajné zložky. Faktom je, že napriek zadržaniu viacerých aktérov vojen v bývalej Juhoslávii, vrátane juhoslovanského exprezidenta Slobodana Miloševiča, zostávajú stále na slobode viacerí podozriví. Hovorkyňa hlavnej prokurátorky Haagskeho súdu Florence Hartmannová tvrdí, že pripravovaný tím vyšetrovateľov môže začať pracovať okamžite po schválení dvojročného rozpočtu tribunálu Valným zhromaždením OSN. AUDIO: Je to malý tím, ale je už takmer pripravený. Potrebujeme už iba zarátanie projektu do celkového rozpočtu tribunálu – a ten je predložený Valnému zhromaždeniu OSN, ktoré by ho malo prediskutovať. Myslím, že rozpočet by mal byť schválený v novembri. Medzinárodný súdny tribunál v Haagu doteraz obvinil 38 osôb z vojnových zločinov, spáchaných počas vojnových konfliktov v bývalej Juhoslávii v 90-tych rokoch. 27 z nich bolo menovaných verejne, 11 mien je aj naďalej utajovaných. Podľa Hartmannovej je vytvorenie takejto jednotky potrebné kvôli odmietaniu spolupráce zo strany bosniansko-srbských úradov. Údajne až polovica hľadaných obvinených sa skrýva v autonómnej Republike Srpskej, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny. Hovorí Florence Hartmannová: AUDIO: V Bosne máme najväčší problém s vyhľadávaním osôb, pretože pokiaľ máme k dispozícii orgány ako napríklad SFOR, ktoré súkromne i verejne tvrdia, že sú ochotné ich zatknúť - pokiaľ ich nájdu, tak potom ich nájdeme my - keďže oni neboli schopné lokalizovať tieto osoby za posledných šesť, či sedem rokov. Podľa Hartmannovej už podobný tím vyšetrovateľov jestvuje - a to v prípade vyšetrovania zločinov, spáchaných v africkej Rwande. AUDIO: Máme jeden taký tím priamo v úrade, ktorý pracuje pre súdny tribunál pre Rwandu a potrebujeme ho, pretože hľadaní zločinci z Rwandy sa skrývajú po celom svete. Vďaka tomuto tímu sa už podarilo zatknúť osem ľudí v Európe. Problémy, s ktorými sa potýka tento vyšetrovací tím, môžu byť pritom dobrou školou pre pripravovaný tím vyšetrovateľov na Balkáne. AUDIO: Hľadaní zločinci z Rwandy sa nachádzajú po celej Afrike. Niekedy sa ich podarí lokalizovať, lenže od miestnych orgánov sa nedá očakávať ich zatknutie. Faktom je, že vyšetrovací tím pre Rwandu nemá právo zatýkať ľudí. Tribunál nemá svoju vlastnú políciu. On iba spolupracuje s miestnymi orgánmi. Nezatýka, iba vyhľadáva zločincov. Samozrejme, že najpálčivejším problémom Haagskeho tribunálu je skutočnosť, že najhľadanejší bosnianski Srbi, Radovan Karadžič a Ratko Mladič, sú stále na slobode. Šéf medzinárodnej administratívy pre Bosnu Wolfgang Petritsch sám na stretnutí s Carlou del Ponteovou priznal, že spolupráca s bosniansko-srbskými úradmi je v tomto smere slabá. Avšak podotkol, že situácia v spolupráci so srbskými orgánmi v Belehrade sa zmenila. Hovorkyňa Hartmannová včera vyhlásila, že Karadžič a Mladič sa doteraz ukrývali v Čiernej Hore a Srbsku a podnikali krátke návštevy bosniansko-srbskej republiky. Hartmannová odmietla komentovať informácie, či majú obaja hľadaní Srbi trvalý pobyt v Juhoslávii. Je však možné, že slučka okolo nich sa stále sťahuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...