Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       7. september 2001 Macedónsko na ceste k ústavným zmenám Daniel Raus Macedónsky parlament včera podporil začatie procesu ústavných zmien. Samo o sebe je to samozrejme dobrá správa. Západným sprostredkovateľom sa navyše páčil pomer hlasovania 91 : 19. Na druhej strane treba ale poznamenať, že mnohí poslanci sa netajili viac ako váhavými postojmi. Otvorene dávali najavo, že pozitívny postoj zaujali iba pod tlakom Západu. Hovorili dokonca o „kapitulácii pred albánskym terorizmom“. Ich postoje dobre ilustrujú známy fakt, že proces zmierenia Macedóncov s albánskou menšinou je celkom odkázaný na Severoatlantickú alianciu a Európsku úniu. Optimizmus každopádne vyjadrovali viacerí západní politici. Napríklad koordinátor zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Javier Solana: AUDIO: „Toto hlasovanie je veľmi dôležitým výsledkom. Ale, ako dobre viete, je to iba počiatok procesu, ktorý musí pokračovať“. Javier Solana samozrejme dobre vie to, čo vedia aj poslanci macedónskeho parlamentu: že totiž včerajšie hlasovanie bolo síce formálne aj psychologicky dôležité, proces ústavných zmien možno ale aj tak kedykoľvek zablokovať. Mimochodom, zopár poslancov to aj naznačilo. Javier Solana preto zdôraznil, že má prísľub pokračovania procesu od macedónskeho vedenia: AUDIO: „Môžem vám povedať, že prezident, premiér aj vedenie štyroch politických strán pochopili zodpovednosť za pokračovanie procesu. Chcem vám tiež ovedať, že sme sa stretli s predsedom parlamentu, ktorý má osobitnú zodpovednosť za proces. Garantoval nám dodržanie termínov podľa rámcového dohovoru“. V podobnom duchu sa vyjadrovali politici vo Washingtone. Spojené štáty síce zabezpečujú terajšiu odzbrojovaciu misiu iba logisticky, každý ale vie, že v prípade problémov by bola hlavná iniciatívana tak či tak nich. Preto má Washington, rovnako ako Európania, eminentný záujem na úspechu terajšieho procesu. Naznačil to hovorca State Departmentu Richard Boucher: AUDIO: „Samozrejme vítame rozhodnutie macedónskeho parlamentu, ktorý podporil prvý krok k uskutočneniu rámcovej dohody. Tento krok nás teší. Vyzývame macedónskych poslancov k pozitívnemu hlasovaniu pre mier a veríme, že bude pokračovať konštruktívny dialóg pri ďalších krokoch“. Mierový proces v Macedónsku pripomína tenisovú loptičku, lietajúcu od jedného hráča k druhému. V momente príchodu vojakov NATO sa začalo odzbrojovanie albánskych povstalcov, ktorí v prvej fáze museli odovzdať tretinu zbraní. Potom bol na rade macedónsky parlament, ktorý musel uskutočniť včerajšie hlasovanie. Teraz sa loptička vracia späť na stranu povstalcov, a tí musia odovzdať ďalšiu časť svojho arzenálu. Všetko sa má skončiť na jednej strane úplným odzbrojením extrémistov (a rozpustením ich organizovaných skupín) a na druhej strane zmenou ústavy, tak aby získali väčšie práva príslušníci albánskej menšiny. Možno očakávať, že na ceste k tomuto, ešte stále vzdialenému, cieľu sa ešte vyskytnú nemilé prekvapenia. Aj po jeho dosiahnutí bude ale stabilita krajiny ťažko mysliteľná bez blahodarného tlaku Západu. Ten bude mať zrejme dve podoby: hospodársku a vojenskú. Uvedomuje si to komisár Európskej únie pre zahraničné vzťahy Chris Patten, ktorý sa vyjadril nasledovne: AUDIO: „Budeme hovoriť s macedónskou vládou o pomoci, ktorú chce zabezpečiť Európa na realizáciu mierovej dohody“. Dnes už nikto nepochybuje, že západné peniaze na rozvoj Macedónska musia sprevádzať aj primerané mierové sily. Odzbrojovacia misia sa skončí 26.septembra a je otázka, aká misia sa začne potom. Zajtra budú na túto tému diskutovať ministri zahraničných vecí európskej 15-ky. Ako ale zdôrazňuje generálny tajomník NATO George Robertson, akékoľvek rozhodnutie, smerujúce za uvedený termín, musia odsúhlasiť všetky členské štáty Aliancie. S blížiacim sa koncom septembra možno preto očakávať intenzívnu diplomaciu tak v Skopje, ako aj v Bruseli.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...