Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       10. september 2001 Ministri EÚ súhlasia s predĺžením pobytu medzinárodných vojsk v Macedónsku Jaroslav Rozsíval V Macedónsku dnes pokračovali príslušníci síl NATO v zbieraní zbraní od albánskych povstalcov. Deje sa tak na základe mierovej dohody, sprostredkovanej západnými diplomatmi medzi predstaviteľmi oboch znepriatelených strán. Šéfovia diplomacií krajín EÚ sa včera dohodli na potrebe predĺženia mandátu medzinárodných ozbrojených síl v Macedónsku vzhľadom na krehkosť súčasného prímeria. Ministri zahraničných vecí EÚ sa v nedeľu stretli v belgickom Genvale, kde rokovali o situácii na juhu Balkánu. Výsledkom ich stretnutia je predbežná dohoda, na základe ktorej by vojaci Severoatlantickej aliancie mali zostať v Macedónsku aj po vypršaní stanoveného mandátu, teda po 26-tom septembri. Nie celkom vyjasnená je ešte otázka velenia a zloženia ďalšej misie medzinárodných síl. Faktom je, že európski politici sa pri zvažovaní predložených návrhov síce priklonili k nemeckému návrhu ministra Fischera, ale zatiaľ neprijali žiadne definitívne rozhodnutie. Návrh Francoisa Leotarda z EÚ vyslať do Macedónska jednotku rýchleho nasadenia EÚ bol zamietnutý: Pripravovaná vojenská sila EÚ bude totiž operatívna až v roku 2003. Jej predbežné nasadenie v Macedónsku by teda bolo riskantnou improvizáciou. Podľa nemeckého ministra Fischera by sa mala ďalšia vojenská misia v Macedónsku uskutočniť takisto pod vedením NATO. Ale s účasťou iných štátov, stojacich mimo Aliancie, ako napríklad Ruska, Ukrajiny, Švédska a Fínska. Na základe víkendového rozhodnutia európskych ministrov by sa však o celej záležitosti malo ešte rokovať so Spojenými štátmi s Macedónskom a na úrovni Bezpečnostnej Rady OSN. Macedónsky prezident Boris Trajkovski totiž vyhlásil, že pre predĺženie pobytu vojsk NATO v jeho krajine niet dôvodu. Dohodnuté prímerie je však veľmi krehké: Predstavitelia albánskych ozbrojencov sa už nechali počuť, že staré zbrane odovzdajú bez problémov, veď nové si môžu kúpiť kedykoľvek – peňazí majú totiž dosť - od albánskych emigrantov zo Západu. Macedónsky parlament medzitým rámcovú mierovú dohodu schválil a jeho poslanci už diskutujú o konkrétnej podobe ústavných zmien, zaručujúcich rozsiahlejšie práva najmä búriacej sa albánskej menšine. V diskusii o týchto právach však tkvie jadro jestvujúcich obáv – macedónski Slovania sa obávajú o budúcnosť svojho mladého štátu, ktorý by sa podľa ich názoru mohol prakticky rozpadnúť, mnohí Albánci sa zase obávajú o svoju bezpečnosť a neveria macedónskym Slovanom, Západ má obavy z pokračovania bojov a mnohí politici sa samozrejme obávajú o stratu svojej moci. Vráťme sa však späť k samotnému predĺženiu pobytu medzinárodných vojsk v Macedónsku: Zdá sa, že pre splnenie danej úlohy je najideálnejšou silou iba Severoatlantická aliancia. Potvrdzuje to aj súčasné pôsobenie britských príslušníkov síl NATO, ktorí sa už v Macedónsku začali zapájať aj do riešenia konkrétnych bezpečnostných situácii. Skúsenosti Severoatlantickej aliancie na Balkáne sú totiž v danej chvíli ničím a nikým nenahraditeľné. Nemecko chce však pre prípad určenia nového mandátu medzinárodných síl v Macedónsku získať aj splnomocnenie Bezpečnostnej rady OSN. Strach nemeckých politikov nepramení v tomto prípade zo samotných pomerov na juhu Európy, ale z prípadnej straty dôvery svojich voličov, ktorí sú ešte aj dnes - pol storočia po skončení druhej svetovej vojny - príliš citliví na účinkovanie Bundeswehru v zahraničí. Okrem toho sa po pristúpení Ruska k mierovej jednotke v Macedónsku dá rátať aj so schválením celej misie Bezpečnostnou Radou. Zdá sa teda, že nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer dosiahol ďalší, i keď iba čiastočný úspech na medzinárodnej politickej scéne: Fischer patrí totiž medzi tých západných politikov, ktorí sú presvedčení o tom, že vojaci NATO musia prevziať dozor aj nad touto bývalou juhoslovanskou republikou, pokiaľ chcú zabrániť ďalšej občianskej vojne na Balkáne. Je však zjavné, že niektorým členským krajinám EÚ sa na horúci Balkán stále akosi nechce.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...