Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       20. september 2001 Macedónsky prezident Trajkovski žiada o novú misiu NATO Anna Rausová Macedónsky prezident Trajkovski žiada o novú misiu NATO Popri tragických udalostiach v Spojených štátoch sa dostali iné ohniská napätia – medzi nimi i Macedónsko – tak trochu do úzadia pozornosti. V Macedónsku začali jednotky NATO poslednú fázu zhromažďovania zbraní albánskych povstalcov. Záverečnú fázu začali i napriek tomu, že parlament ešte stále neschválil reformu ústavy, zaručujúcu práva albánskej menšiny. Prezident Trajkovski však požiadal NATO o novú misiu, po skončení súčasnej operácie. Žiadosť Skopje zvýšila nádej, že v Macedónsku po skončení súčasnej misie NATO prevládne stabilita a nie reč zbraní. Prišla týždeň pred skončením operácie Hlavná žatva, ktorá má za cieľ vyzbierať zbrane albánskych povstalcov. Ako potvrdil hovorca aliancie v Skopje Mark Laity , tretia fáza operácie sa dnes začala: AUDIO „Už pred tým boli náznaky, že nevyzbierame taký počet zbraní, ako sme očakávali. Práve mi bolo oznámené, že odovzdávanie zbraní sa opäť začalo.“ Posledná, tretia fáza procesu dobrovoľného odovzdávania zbraní pokračuje aj napriek tomu, že parlament zatiaľ nedostál svojmu sľubu – ktorým bolo schválenie návrhu ústavných zmien. Tie by mali zaručiť albánskej menšine väčšie jazykové, ale i iné práva. Podľa NATO by úspešné naštartovanie poslednej fázy operácie malo zaistiť, že sa skončí do stanoveného termínu – teda do 26. septembra. Zdôraznil to hovorca aliancie Laity : AUDIO „To zaistí, že poslanci v Macedónsku môžu pokračovať v práci a ukončiť ju rýchlo. Čím skôr ukončí každý svoj diel práce, tým skôr sa dostanú do svojich domovov ľudia, ktorí ich museli opustiť a politický život sa vráti do normálnych koľají.“ Napriek spomaľovaniu celého procesu parlamentom sú plánovači NATO pevne odhodlaní doviesť Hlavnú žatvu do konca. Je zjavné, že politici tvrdého nacionalistického krídla na čele s premiérom Ľjubčom Georgievskim používajú odďaľovaciu taktiku návrhom referenda, v ktorom by sa obyvatelia Macedónska mali k radikálnym zmenám ústavy vyjadriť. Vzhľadom na emotívne sprievodné diskusie je viac než pravdepodobné, ako by ľudové hlasovanie dopadlo – v neprospech reforiem. Šéf bezpečnostnej a zahraničnej politiky Európskej únie Javier Solana varoval, že dva mesiace, potrebné na zorganizovanie plebiscitu, by mohli vážne ohroziť vyhliadky na definitívne vyriešenie krízy v Macedónsku. Západ upozorňuje, že akékoľvek odďaľovanie ratifikácie ústavných reforiem a trvanie na referende, prípadne dokonca jeho usporiadaní, môže vytvoriť bezpečnostné vákuum. V tomto svetle je žiadosť macedónskeho prezidenta Borisa Trajkovskeho pozitívnym signálom. Znamená koniec nekonečnému naťahovaniu vo vláde, ale i posun v postoji.Požiadavka totiž neobsahuje zmienku o potrebe mandátu OSN. NATO by malo zaistiť bezpečnosť pozorovateľov OBSE, dohliadajúcich nad uplatňovaním politického rámca mierovej dohody. Brusel zatiaľ žiadne podrobnosti nezverejnil, podľa hovorcu aliancie Yvesa Brodeura je to zatiaľ predčasné: AUDIO „Potrebné sú konzultácie so Skopje. A nielen so Skopje, ale tiež s OBSE a s Európskou úniou. Nová misia NATO by bola totiž tiež v rámci monitorovacej misie. Inými slovami, čokoľvek urobíme, bude to prispôsobené potrebám takejto monitorovacej misie“. Detaily o novom mandáte NATO v Macedónsku by mali byť známe do ukončenia Hlavnej žatvy, teda do 26. septembra. Je zjavné, že Brusel chce predísť tomu, aby krehké prímerie a zatiaľ nejasný osud ústavných zmien v parlamente nevyústili do potenciálne výbušného vákua pred ďalším mandátom aliancie. Extrémisti na oboch stranách by ho mohli využiť na obnovenie konfliktu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...