Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       28. november 2001 Spolupráca haagskeho tribunálu s Belehradom je stále nedostatočná Gabriel Sedlák Hlavná žalobkyňa haagskeho tribunálu Carla del Ponteová na seba včera upútala pozornosť, keď obvinila Juhosláviu z ochrany bývalého bosniansko-srbského vojenského veliteľa Ratka Mladiča. Zástupcovia súdu však na pôde Bezpečnostnej rady OSN nehovorili iba o tomto prípade. Už je to viac ako rok, čo sa po zvrhnutí juhoslovanského exprezidenta Slobodana Miloševiča zrútil celý jeho systém. Tzv. zvyšková Juhoslávia, reprezentovaná Miloševičovými bývalými odporcami, sa síce odvtedy stala partnerom pre demokratický svet, no spolupráca Belehradu s jeho inštitúciami ešte stále nie je bezproblémová. Hlavní predstavitelia Medzinárodného tribunálu pre zločiny spáchané v bývalej Juhoslávii predstavili členom Bezpečnostnej rady OSN návrh na prenesenie niektorých prípadov na jednotlivé národné súdy. Myšlienka sa opiera práve o zmeny, ktoré sa v bývalej Juhoslávii udiali za posledný rok. Ako však zástupcovia tribunálu, zriadeného OSN pred ôsmimi rokmi a sídliaceho v holandskom Haagu, upozornili, potrvá ešte roky, kým sa tak bude môcť stať. Haagsky tribunál by sa mal v budúcnosti zamerať na prípady obvinených osôb, pochádzajúcich z vysokých politických a vojenských kruhov. Niektorí nižšie postavení činitelia by mohli byť súdení národnými súdmi. Hovorí šéf haagskeho tribunálu Claude Jorda. AUDIO: “Pre to, aby bolo možné prípady menšej dôležitosti presunúť na národné súdy, museli by byť súdne systémy štátov bývalej Juhoslávie rekonštruované na demokratických základoch. Súdy v týchto krajinách sa musia stať úplne nezávislými a nestrannými a musia pracovať v súlade s princípmi medzinárodného humanitárneho práva a ochrany ľudských práv.“ Pred haagsky tribunál bolo doteraz postavených 31 ľudí. 26 z nich bolo odsúdených za spáchanie vojnových zločinov, no mnohí sa proti rozsudku odvolali. Ďalších 28 osôb zo zoznamu obvinených zostáva naďalej na slobode. Celkovo však úrad hlavnej žalobkyne tribunálu Carly del Ponteovej vyšetruje 150 prípadov. Švajčiarska prokurátorka upozorňuje, že genocída a etnické čistky, ku ktorým v Bosne dochádzalo, boli centrálne vysoko organizované a potom uskutočňované ľuďmi, pôsobiacimi na nižších úrovniach. Tu pripomeňme, že minulý piatok bol najprominentnejší haagsky väzeň - juhoslovanský exprezident Miloševič – obvinený z genocídy a ďalších zločinov, spáchaných práve v Bosne. No v republikách bývalej Juhoslávie zostávajú podľa del Ponteovej mnohí ľudia, zapletení v deväťdesiatych rokoch do týchto udalostí, na dôležitých postoch a sú prekážkou zmierovacieho procesu. Osobitne del Ponteová apelovala na zatknutie bývalého bosniansko-srbského lídra Radovana Karadžiča a veliteľa bosniansko-srbských síl Ratka Mladiča. Obaja boli obvinení z účasti na masakre asi sedemtisíc bosnianskych Moslimov v Srebrenici. Predpokladá sa, že Karadžič sa ukrýva v bosnianskej Republike srbskej. O pobyte Mladiča Carla del Ponteová povedala. AUDIO: „S poľutovaním vás informujem, že Ratko Mladič žije v Juhoslávii pod oficiálnou ochranou juhoslovanskej armády. Ako jej príslušník sa generál Mladič teší vojenskej imunite a je chránený pred juhoslovanskou i medzinárodnou spravodlivosťou“. Odmietavé reakcie, popierajúce takúto možnosť, prišli od včera od viacerých juhoslovanských činiteľov. Nikto z nich vraj netuší, kde sa Mladič nachádza. Federálny minister vnútra Zoran Živkovič vyhlásil, že del Ponteová by svoje tvrdenie mala podoprieť dôkazmi. Zástupca žalobkyne Graham Blewitt dnes jej slová rozšíril o konštatovanie, že generál Mladič je pod ochranou s najväčšou pravdepodobnosťou v samotnej metropole Belehrad. Pri zmienke o Mladičovi del Ponteová na pôde Bezpečnostnej rady OSN dôrazne kritizovala nedostatočnú spoluprácu juhoslovanských federálnych úradov s haagskym tribunálom. Juhoslovanský veľvyslanec pri OSN Dedžan Sahovič sa na mieste snažil vysvetliť, že spolupráca Belehradu a Haagu bude čoskoro formalizovaná. AUDIO: “Spolupráca s haagskym tribunálom je proces a takto by mal byť chápaný. Ak sa obzrieme za uplynulými dvanástimi mesiacmi, uvidíme významný pokrok. Verím, že v nasledujúcom období sa to zlepší ešte viac.“ Carla del Ponteová však tvrdí, že žiadne úsilie v tomto smere nevidí a federálni činitelia podľa nej bránia akejkoľvek ďalšej spolupráci namiesto toho, aby podporili srbskú vládu. Práve republikový kabinet Zorana Džindžiča sa na začiatku tohtoročného leta postaral o Miloševičovo vydanie do Haagu. Došlo k nemu napriek nesúhlasu federálnych úradov na čele s prezidentom Vojislavom Koštunicom. Ten je terčom kritiky okrem iného aj preto, že federálnu armádu nechal riadiť ľuďmi, ktorí stáli na jej čele za Miloševiča. Juhoslovanskí politici sa podľa del Ponteovej obávajú dôsledkov, aké môže mať ich výraznejšia spolupráca s Haagom na stabilitu krajiny. Ako akési varovanie im v uplynulom roku možno poslúžili protesty veteránov v susednom Chorvátsku, ktorí viackrát vyšli do ulíc kvôli snahe vlády vydať do Haagu niektorých z nich. A keďže sa nie všetky z týchto sľubov podarilo chorvátskej vláde splniť, bol terčom včerajšej kritiky Carly del Ponteovej aj Záhreb. Vláde v ďalšej z bývalých juhoslovanských republík – Bosne a Hercegovine – sa od hlavnej haagskej žalobkyne dostalo naopak pochvaly a to za rozhodnutie sarajevskej vlády vydať štyroch bosniansko-moslimských veliteľov. A toto sú slová bosnianskeho veľvyslanca pri OSN Mizru Kusljegiča. AUDIO: “Každé rozhodnutie tribunálu prispeje svojím spôsobom k zníženiu bolesti a utrpenia obetí vojnových zločinov a ich rodín. Dovoľte nám nikdy nezabudnúť na krutosti spáchané v Bosne a Hercegovine – masové vraždy, masové znásilňovanie, etnické čistky, ba dokonca genocídu –dokázané v Európe po prvýkrát od druhej svetovej vojny.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...