Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       17. december 2001 V Belehrade sa začali ťažké rozhovory o budúcnosti zväzovej Juhoslávie Gabriel Sedlák Politickí lídri tzv. zvyškovej Juhoslávie a jej súčastí – Srbska a Čiernej Hory – začali v pondelok nové kolo rozhovorov o spoločnej budúcnosti. Ako ich sprostredkovateľ a zároveň pozorovateľ je v Belehrade prítomný šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Javier Solana. Napriek prítomnosti vyslanca Európskej únie Javiera Solanu v hlavnom meste Juhoslávie si od začiatku rokovaní takmer nikto nič významnejšieho nesľuboval. Dôležité však bolo, že sa lídri federácie i oboch jej častí konečne stretli a o podobe budúceho usporiadania vzájomných vzťahov začali vôbec hovoriť. Nič horšie ako predlžovanie provizória sa im totiž prihodiť nemôže. Solana opakovane zdôrazňoval, aby Belehrad a Podgorica otvorili nové kolo vyjednávaní. Obe strany však zotrvávali na svojej predstave budúceho usporiadania juhoslovanského štátu. Zatiaľ čo zástupcovia menšej Čiernej Hory podporujú voľnejší zväzok dvoch nezávislých štátov, srbská reprezentácia hovorí o spoločnej suverenite a obrane, zahraničnej a menovej politike ako aj spoločnom trhu. Tu pripomeňme, že východisková situácia je neporovnateľná napríklad s Českou a Slovenskou republikou z jesene 1992. Čierna Hora totiž už pred časom opustila srbskú menua zaviedla ako platidlo nemeckú marku. V diskusii, vysielanej minulý piatok čiernohorskou televíziou, hovoril prezident Čiernej Hory Milo Džukanovič o nastávajúcich rozhovoroch ako o príležitosti vyvinúť akúsi zväzovú platformu. AUDIO: „Ide o platformu pre vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou, ktoré by spočívali na vzájomnej nezávislosti a na federácii, ku ktorej by sme sa dopracovali cez dvojstrannú dohodu. Náš dojem je taký, že tejto platforme zatiaľ nebola venovaná adektávna pozornosť a veríme, že rozhovory v trojici prinesú šancu nájsť konštruktívne, demokratické a navzájom akceptovateľné riešenie.“ V čase, keď bol ešte pri moci bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, mala Džukanovičova snaha o čiernohorskú nezávislosť podporu na Západe i doma medzi voličmi. Avšak po Miloševičovom vlaňajšom páde sa podpora tejto vízie začala znižovať. Západ sa začal obávať, že by pokračovanie rozpadu Juhoslávie, pôvodne tvorenej šiestimi federálnymi republikami, mohlo povzbudiť ďalšie separatistické tendencie na Balkáne. Osobitne túžbu etnických Albáncov po nezávislosti v Kosove a v Macedónsku. Počas svojej návštevy Čiernej Hory dal Solana minulý mesiac jasne najavo, že táto republika by mala aj naďalej zdieľať spoločnú suverenitu so Srbskom, i keď v reformovanej federácii. Tamojších politických lídrov Solana varoval, aby si nemysleli, že odtrhnutie sa od Srbska môže urýchliť ich cestu do Európskej únie. A francúzsky prezident Jacques Chirac tiež asi pred mesiacom priamo v Belehrade vyhlásil, že únia v tejto chvíli nie je pripravená uznať na Balkáne nový štát. Tento tlak zo strany Západu je v súlade s návrhom na voľnejšiu federáciu, ktorý predložil federálny prezident Vojislav Koštunica. Ten nedávno povedal, že Juhoslávia si nemôže dovoliť ďalšie štiepenie. AUDIO: „Boli sme znova povzbudzovaní Európanmi a Európskou úniou jednak podporou zachovania celistvosti Juhoslávie ako aj odporom k akejkoľvek ďalšej dezintegrácii Balkánu, teda rozpadu na nové malé štáty.“ V predvečer začiatku belehradských rozhovorov sa v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu vyjadril v podobnom duchu aj predseda juhoslovanskej federálnej vlády Slobodan Samardžič. AUDIO: „Zajtra uvidíme, či sú lídri Čiernej Hory pripravení urobiť krok smerom k riešeniu na princípe spoločného štátu, čo je spoločná platforma federálnych činiteľov i Srbska, uprednostňovaná tiež Európskou úniou.“ Podľa prezidenta Čiernej Hory Džukanoviča by sa k celej záležitosti mali vyjadriť hlavne jeho spoluobčania. Referendum je predbežne naplánované na apríl budúceho roka. Čiernohorský premiér Filip Vujanovič je presvedčený o tom, že európska pätnástka sa usiluje urýchliť rozhovory preto, lebo sa jej nepozdáva myšlienka refereda. O úspešnosti hlasovania o nezávislosti Čiernej Hory, teda o tom, že jej stúpenci získajú väčšinu, pochybuje belehradský analytik Zoran Lutovac. AUDIO: „Referendum nebude úspešné. Vyplýva to z výsledku predchádzajúcich volieb, ale aj z výskumov, podľa ktorých stúpenci nezávislej Čiernej Hory nemajú väčšinu. Problém je v tom, že čiernohorskí činitelia musia verejnosti nejak vysvetliť, prečo teraz rokujú pod tlakom a prečo to nerobili už skôr.“ Podľa Lutovaca musia teraz Džukanovič a jeho ľudia rokovať preto, aby si zachovali svoju tvár doma v Čiernej Hore. A ponúka dve možné riešenia v tejto zamotanej situácii: buď vyhlásiť, že pre Čiernu Horu bude ľahšie integrovať sa do Európskej únie spolu so Srbskom, alebo uskutočniť avizované referendum, ktoré by ukázalo, že myšlienka nezávislosti naozaj nemá dostatočnú podporu. Po dnešných prvých stretnutiach prezident Džukanovič oznámil, že vzniknú pracovné skupiny, ktoré budú hľadať vhodné riešenia v najcitlivejších otázkach. Očakáva sa, že výsledky snaženia o nájdenie kľúča k obojstranne výhodnému spolužitiu republík budú na stole do konca februára. Nech už budú akékoľvek, realizáciu referenda v Čiernej Hore to podľa Džukanoviča neovplyvní. Zdá sa teda, že skôr ako po vyhlásení jeho výsledkov nebude možné brať akékoľvek srbsko-čiernohorské dohody úplne vážne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...