|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/balktitle.gif)
|
11. február 2002
|
V utorok sa v Haagu začne súd s Miloševičom
|
Gabriel Sedlák
|
Zajtra sa v Haagu začne súdny proces s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Ten sa stane historicky prvou hlavou štátu, ktorú bude súdiť medzinárodný tribunál.
AUDIO: (ukážka z Miloševičovho vystúpenia na Kosovom poli v roku 1989)
Tak takýto bol začiatok Miloševičovej politickej kariéry. Rodiaci sa srbský líder, dovtedy neznámy stranícky funkcionár, v dnes už legendárnom vystúpení z 28. júna 1989 na Kosovom poli predpovedá nové boje. A nevylučuje, že budú ozbrojené. Robí tak pri príležitosti šesťstého výročia potupnej porážky srbského národa, ktorú mu na tomto pamätnom mieste uštedrili otomanskí Turci.
O ďalších dvanásť rokov neskôr, čiže vlani, opäť presne 28. júna, vydala Miloševiča nová srbská moc medzinárodému tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii, ktorý zriadila Bezpečnostná rada OSN. Osudným sa mu stal práve konflikt v srbskej, avšak zväčša Albáncami obývanej provincii Kosovo. Meno Slobodana Miloševiča sa dostalo na zoznam obvinených koncom mája 1999. Prokurátori haagskeho tribunálu ho obvinili z činnosti smerujúcej k teroristickej a násilnej kampani proti kosovským Albáncom. Ich exodus zastavila až vojenská intervencia NATO.
Dlho pripravovaný súdny proces s juhoslovanským exprezidentom, obvineným zo spáchania genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, sa začne zajtra. Pripomeňme si postoj obvineného k tejto súdnej inštitúcii, tak ako zaznel opakovane počas prípravných pojednávaní.
AUDIO: “Považujem tento tribunál za nelegitímny a obvinenia za falošné. Je nelegálny, pretože nie je schválený valným zhromaždením OSN, a ja teda nepotrebujem určiť svojho právneho zástupcu pre nelegálny orgán.“
V podobnom duchu sa zrejme budú niesť aj Miloševičove vystúpenia počas samotného procesu. Vyplýva to napríklad zo slov jedného z jeho právnikov Dragoslava Ognjanoviča.
AUDIO: „Je veľmi pevný vo svojej hlavnej stratégii. Znamená to, že sa nechystá uznať tento súd a nebude sa obhajovať podľa jeho pravidiel, ale proces využije na to, aby povedal všetko, čo vie o pravde, a vyzval mnohých bývalých i súčasných politikov, aby vypovedali pred týmto súdom.“
Obžaloba podľa dostupných informácií ešte stále nie je kompletná. Čaká sa napríklad na doručenie niektorých chýbajúcich výpovedí. Predpokladá sa, že proces s Miloševičom potrvá zhruba dva roky, a ďalší z jeho právnikov, Zdenko Tomanovič, nečaká, že sa tak skoro rozbehne.
AUDIO: „Očakávam, že proces bude čoskoro odročený, pretože obžaloba robí všetko pre to, aby skryla svoju nepripravenosť. Po rozhodnutí spojiť všetky obvinenia do jedného procesu si obžaloba vytvorila viac manévrovacieho priestoru. Nemám pochybnosti o tom, že toho budeme svedkami.“
Miloševič bol po prevezení do Haagu obvinený spočiatku iba zo spáchania zločinov súvisiacich s udalosťami v Kosove. Avšak vlani na jeseň bola jeho obžaloba rozšírená aj o vojny v Chorvátsku a Bosne. Miloševič vraj sledoval jediný cieľ: vznik Veľkého Srbska. V balkánskych vojnách zomrelo počas deväťdesiatych rokov 200 tisíc ľudí a o domov prišli takmer tri milióny osôb.
Kvôli Kosovu boli spolu s Miloševičom obvinení aj ďalší štyria pohlavári jeho režimu. Belehrad má na ich vydanie do Haagu čas do konca marca. Srbský premiér Zoran Džindžič k tomu pre Slobodnú Európu uviedol.
AUDIO: “Tí ľudia, ktorí sú obvinení, musia byť vydaní v záujme národa, ktorý sa tak zbaví slučky okolo krku. Pretože my máme ďalšie problémy. Bolo by určite oveľa horšie, ak by sa to raz znova stalo podmienkou pre normalizáciu našich vzťahov so svetom.“
Pikantné na celej veci je to, že jedným z diskutovanej štvorice obvinených je úradujúci srbský prezident Milan Milutinovič. Hovorí opäť premiér Zoran Džindžič.
AUDIO: “Povedal som už, že prezident Srbska je prezident Srbska. Ten má výnimočné postavenie. Možno, že niekto pozná spôsob, ako tento problém vyriešiť, ústava to ale nedefinuje. Pokiaľ je prezidentom, chráni ho imunita, a o tom podľa mňa niet sporu. Pokiaľ ide o tých ostatných, neviem, čo by sa získalo vyčkávaním.“
Džindžič veľmi dobre vie, čo naopak znamená spolupráca s medzinárodnými inštitúciami. Vlaňajšie vydanie Miloševiča do Haagu, na ktorom má srbský premiér leví podiel, sa uskutočnilo v predvečer darcovskej konferencie o Juhoslávii, ktorá po desaťročí balkánskych vojen potrebuje zahraničnú pomoc ako soľ.
Haagsky tribunál obvinil doteraz 80 ľudí, 67 z nich už obžalobe čelí. Avšak Miloševičov prípad, keďže ide o bývalú hlavu štátu, je nepochybne výnimočný. Podľa komentára dnešného vydania New York Times ide o najvýznamnejší súdny proces od Norimbergu, ktorý bol bodkou za druhou svetovou vojnou.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|