Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       14. február 2002 Miloševič si pripravil bojovnú obhajobu, bývalá Juhoslávii sa však baví na jeho telefonátoch Milan Nič Slobodan Miloševič dnes začal svoju obhajobu pred haagskym tribunálom. Po štyroch hodinách bola prerušená a dokončí ju zajtra.Ako v nasledujúcom príspevku konštatuje Milan Nič, na toto vystúpenie sa bývalý srbský vodca veľmi dobre pripravil. Dnešná reč Slobodana Miloševiča pred haagskym tribunálom vôbec nebola určená sudcom a žalobcom v pojednávacej miestnosti, ale ľuďom pri televíznych obrazovkách doma v Srbsku. Bývalý prezident sa v nej pokúsil vyvrátiť všetky body obžaloby, pričom neargumentoval ako právnik, hoci tento odbor vyštudoval, ale predovšetkým ako šikovný a chladnokrvný politik, ktorý konečne dostal priestor verejne sa obhájiť. Prebiehajúci proces Slobodan Miloševič označil za politickú záležitosť, namierenú nielen proti nemu, ale proti celému srbskému národu. Audio„Žalobca obvinil Srbsko a Srbov, ktorí ma podporovali v samotnom Srbsku i mimo neho. Ale potom obviňuje celý národ.“ Veľmi krátko odbil vznesené obvinenia , týkajúce sa vojny v Bosne a Chorvátsku. Poukázal na to, že sa údajne vždy staval proti obliehaniu Sarajeva. Obžalobe vyčítal, že keď prikladá taký význam prechodu srbských dobrovoľníkov a polovojenských skupín do susednej Bosny, mala by si všímať aj mudžahedínov, ktorí prileteli z arabských krajín, aby vo vojne pomohli bosnianskym Moslimom Aliju Izetbegoviča. Odmietol tvrdenie obžaloby, že špinavých zločinov na nesrbskom obyvateľstve v Bosne a Chorvátsku sa dopustilo oficiálne srbské vojsko a policajné orgány, ale nevylúčil, že sa ich dopustili niektoré skupiny či jednotlivci. Konkrétne kauzy ako je vyslanie tankov do Vukovaru radšej nespomenul. O koncentračných táboroch pre moslimov podľa vlastných slov opakovane dostal vysvetlenie, že ide o vojnových zajatcov, ktorí budú výmenení za Srbov. Miloševičovu snahu prezentovať sa ako obeť dnes spochybnil chorvátsky prezident Stipe Mesič, ktorý bol v roku 1992 posledným najvyšším predstaviteľom starej Juhoslávie. Audio„Ako posledný prezident Juhoslávie som mu povedal, že jeho plán na vytvorenie väčšieho Srbska nebude úspešný, a že Srbi budú tí, ktorí budú nakoniec najviac trpieť. Takisto som mu vtedy povedal, že sami Srbi ho nakoniec odsúdia a obesia. V tom poslednom som sa mýlil, pretože ho teraz súdi medzinárodný tribunál. A ten má najvyšší trest iba doživotie.“ Toľko Stipe Mesič. Hlavnú časť svojej obhajoby však Miloševič zameral na Kosovo, kde podľa jeho slov až do začiatku bombardovania zo strany NATO nezahynul žiaden albánsky civilista. Doklady o povestnej masakre v Račaku označil za podvod a súdu predviedol videozáznam z bombardovania Juhoslávie, ktoré bolo podľa neho postavené na lži a manipulácii západných médii. Podobným spôsobom spochybnil aj tvrdenie o následnom vyháňaní albánskeho obyvateľstva z Kosova, organizovanom z najvyšších miest v Belehrade. Obžaloba ich chce okrem iného doložiť prepismi tajných nahrávok z telefonických rozhovorov medzi Belehradom a veliteľmi výkonných útvarov ministerstva vnútra v Kosove. Tieto prepisy pochádzajú z rôznych zdrojov a nepochybne budú predmetom ďalších kontroverzií, ale aj záujmu srbskej i medzinárodnej verejnosti. Veľkým hitom v bývalej Juhoslávii sú teraz prepisy Miloševičových telefonických hovorov z víkendového sídla v Karadjordjeve, ktoré dva roky údajne nahrávala chorvátska vojenská rozviedka. Pred týždňom ich výber zverejnil záhrebský týždenník Globus. Skôr než o vojnových zločinoch vypovedajú o Miloševičovom polomafiánskom štýle vládnutia a luxusnom živote jeho rodiny. Niektoré kuriózne pasáže možno zaujmú bežných Srbov viac než jeho obhajoba v Haagu. V jednej z nich sa napríklad Miloševičova nenávidená manželka Mira snaží pomôcť synovi Markovi, ktorému nefunguje kreditná karta v Aténach a len tak narýchlo mu posiela zo svojho účtu na Cypre sto tisíc dolárov. V ďalšej Miloševič diktuje ako majú písať popredné srbské noviny alebo sa teší, že Taliani chcú kúpiť srbské telekomunikácie a zaplatia za ne jeho režimu jeden a pol miliardy mariek. Ako časť týchto peňazí nakoniec skončila na jeho účtoch na Cypre je (podobne ako u iných autoritatívnych vládcov) dodnes záhadou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...