Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       18. február 2002 Miloševič v Haagu – „som morálnym víťazom na Balkáne“ Miroslav Neoveský Už týždeň prebieha pred Medzinárodným súdnym tribunálom v Haagu súd so Slobodanom Miloševičom, bývalým juhoslovanským a srbským prezidentom. Po úvodnom vystúpení prokuratúry dostal vo štvrtok slovo obžalovaný a dnes dokončil svoj úvodný prejav obhajoby. Podrobnejšie k tomu už Miroslav Neoveský. Napriek tomu, že Slobodan Miloševič neuznáva Medzinárodný súdny tribunál, ktorý vznikol z podnetu Organizácie spojených národov a viac ráz prejavil svoje opovrhovanie súdom, tak predsa len od štvrtka až do dnešného poludnia prednášal svoju úvodnú obhajobu. Uzavrel ju tvrdením, že „je morálnym víťazom" a že pravda je na jeho strane. Dodal, že svetová verejná mienka mu vraj bude slúžiť ako porota, ktorá ho oslobodí vo všetkých bodoch obžaloby. Je ich však neúrekom. Dovedna 66 a siahajú od vojnových zločinov až po genocídu a ukrutnosti napáchané v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku a v Kosove v deväťdesiatych rokoch, keď bol najprv srbským a neskôr juhoslovanským prezidentom. Ak by ho súd uznal vinným tak mu hrozí trest odňatia slobody na doživotie. Vo svojom prejave Miloševič často používal citáty zo západných médií, ktorými chcel podporiť tvrdenie o svojej nevine a o „vine veľkých západných mocností“, ktoré podľa neho urobili z bývalej Juhoslávie obeť a využili ju ako „testovací priestor“. Podľa neho Západ podnecoval nacionalizmus v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine a rozdúchal jeho plamene na požiar občianskej vojny. V tejto súvislosti okrem iného povedal: AUDIO „Sú ešte stále ľudia, ktorí si stále ešte neuvedomili dnešnú pravdu, že vojna na území bývalej Juhoslávie je výsledkom vôle a záujmov iných – veľkých západných mocností.“ Miloševič odmietol obvinenie, že velil Juhoslovanskej ľudovej armáde, ktorá začala vojenské operácie proti Slovinsku a Chorvátsku v júni 1991 tým, že vraj nemal ani de jure, ani de facto funkciu hlavného veliteľa. Oproti tomu priznal, že velil nástupkyni Juhoslovanskej ľudovej armády, teda armáde Juhoslovanskej zväzovej republiky, aktívnej v Kosove, počas rebélie Kosovskej oslobodzovacej armády v rokoch 1998 až 99. AUDIO "Velil som armáde Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorá úspešne obránila krajinu pred paktom NATO. Bola neporovnateľne menšia a slabšia proti oveľa väčšej sile. Ale ubránili sme sa.“ Jeho najostrejšia kritika bola namierená proti prokuratúre a podľa neho všetko bolo naopak a čo tvrdí je nepravda. Povedal to aj v súvislosti s jeho prejavom na Kosovskom poli v roku 1987 a dokazoval to tým, že v roku 1986 bol zvolený iba na čelo Socialistického zväzu Srbska. Aj keď v roku 1987 viedol iba Srbsko, tak jeho vzostup na čelo juhoslovanskej federácie zďaleka neskončil. Aj pokiaľ ide o Chorvátsko a Bosnu a Hercegovinu v roku 1991, tak to boli tí druhí, čo začali: AUDIO „Ani v Chorvátsku, ani v Bosne nezačali vojnu Srbi. Násilie bolo páchané na nich.“ Celá Miloševičova úvodná obhajoba pripomínala slovenské porekadlo, podľa ktorého „prichytený zlodej kričí chyťte zlodeja“. A priam typické bolo aj jeho „to nie ja, to iní“. To však nie je typické iba pre bývalého juhoslovanského prezidenta, lebo podobne sa správajú aj iní. Po tom, čo Miloševič skončil svoju úvodnú obhajobu, začala prokuratúra s predvolávaním svedkov obžaloby. Prvým z 99-tich svedkov bol Mahmut Bakali, ktorý bol na čele Zväzu komunistov v Kosove v rokoch 1970 až 1981, kedy rezignoval na protest proti brutalite s akou Belehrad potlačil protesty albánskych študentov. V roku 1988 sa Bakali tajne zišiel s Miloševičom v nádeji, že sa im podarí nájsť politické riešenie pre provinciu. To sa však nestalo a o rok neskôr Miloševič zrušil autonómiu Kosova.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...