Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       12. marec 2002 Zvyšková Juhoslávia znovu na pokraji dezintegrácie? Eva Rajecká Už niekoľko krát v minulosti sa strana prezidenta Koštunicu, Demokratická strana Srbska, rozhodla bojkotovať schôdzky predsedníctva vládnej koalície, ale zatiaľ sa vždy podarilo situáciu vyriešiť. Napriek tomu treba najnovší vývoj brať veľmi vážne, keďže celá vládna koalícia, ktorú tvorí 18 politických strán, je už dlhšie značne oslabená vnútornými spormi. Hoci sa paradoxne stále nazýva Demokratickou opozíciou Srbska, nad jej existenciou visí veľký otáznik. Predseda srbskej vlády Zoran Džindžič k tomu poznamenal: Dá sa povedať, že predsedníctvo Demokratickej opozície Srbska je jej jediným orgánom a rozhodnutie nezúčastniť sa na predsedníctve znamená, že ide o rozhodnutie nepracovať v predsedníctve DOS. Toto rozhodnutie de facto znamená, že DOS už dlhšie nebude existovať. Ďalší členovia DOS by mali preto zaujať svoje stanovisko k tomuto rozhodnutiu. Premiér Džindžič ďalej poznamenal, že bojkotovaním vzniká otázka, či by nemali byť zmrazené mandáty poslancov Demokratickej strany Srbska. Koštunicova strana má v srbskom parlamente 45 z celkového počtu 250tich hlasov strán vládnej koalície a v dvojkomorovom federálnom parlamente ich má 9 zo 170tich, patriacich stranám DOS. Hoci nejde o silnú súčasť Koštunicovej strany čo do mandátov, podľa najnovšieho výskumu verejnej mienky Koštunica je stále najobľúbenejším juhoslovanským politikom. Doterajšia reakcia ostatných strán koalície je síce neúplná, ale zato dosť rázna. Predsedovia troch koaličných strán sa verejne vyslovili za vylúčenie Koštunicovej strany z DOSu. Podpredseda vlády Nebojša Čovič, ktorý vedie jednu z koaličných strán, Demokratickú alternatívu, hovorí, že DOS vlastne prestala existovať, ale člen vedenia Demokratickej strany Srbska Nebojša Bakarac trvá na nezmenenom postavení svojej strany vo vláde. O tom, čo ďalej, sa pravdepodobne rozhodne na plánovanej schôdzke všetkých ostatných predsedov koaličných strán. V tom zmysle sa vyjadril, hoci opatrne, aj srbský minister spravodlivosti Vladan Batič: Nechcel by som prejudikovať rozhodnutie, na ktorom sa uznesie predsedníctvo DOS, osobitne čo sa týka tej časti koalície, pre ktorú je DSS len bremenom a brzdou. Samotná DSS hovorí, že k bojkotu pristúpila na protest proti prehlbujúcej sa kríze a neustálemu porušovaniu koaličných dohôd, a že nehodlá svojou účasťou podporovať právoplatnosť rozhodnutí Demokratickej opozície Srbska, pretože ostatné strany údajne „neberú do úvahy národné a štátne záujmy“. Konkrétne to znamená, že ide o pretrvávajúce spory okolo spolupráce vlády s tribunálom Organizácie spojených národov pre vojnové zločiny v Haagu a Koštunicove odmietnutie schváliť návrh zákona, ktorým by sa táto spolupráca prehĺbila. Už minulý rok to viedlo k vážnej vládnej kríze a najnovšiu krízu spôsobil ten istý problém. DSS odmietla hlasovať za federálny návrh zákona o spolupráci s hágskym tribunálom, pretože podľa jej zástupcu, návrh tohto zákona neobsahuje žiadne prvky ochrany ľudských práv a je preto pre jeho stranu právne a technicky neprijateľný. Na federálnej úrovni by tento návrh zákona umožnil Srbsku a Čiernej hore vypovedať obžalovaných vojnových zločincov, ktorí sú juhoslovanskými občanmi, do Haagu. Na rozdiel od Bosny a Chorvátska, žiadny juhoslovanský občan sa doposiaľ dobrovoľne nevzdal tribunálu v Haagu. Miloševič išiel nedobrovoľne a napriek ostrým protestom prezidenta Koštunicu. Podľa vodcu srbskej sociálnodemokratickej strany Žarka Koraca, DSS sa snaží získať hlasy voličov na úkor poškodenia medzinárodnej povesti Srbska, ktorá by bola poškodená, keby štát nespolupracoval s tribunálom. Keby sa 17 strán koalície bez DSS rozhodlo rozpustiť DOS, znamenalo by to takmer určite nové voľby. A ich výsledky by sa naozaj dali len ťažko predvídať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...