Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       22. marec 2002 Udalosti v Srbsku ukazujú dôležitosť civilnej kontroly ozbrojených zložiek Peter Gabaľ Porážka Slobodana Miloševiča a nástup Demokratickej opozície Srbska k moci pred jeden a pol rokom vytvorili predpoklad pre nastolenie demokratických pomerov v tejto balkánskej krajine. S odstupom času sa však skôr potvrdzuje krehkosť základov demokracie a najmä právneho štátu. Bývalí spojenci v protimiloševičovskej koalícii sú dnes hlavnými politickými rivalmi a vzájomne sa vyzývajú k odstúpeniu, argumentujúc špionážnym škandálom. V utorok odstúpil z funkcie podpredsedu srbskej vlády Momčilo Perišič, obvinený z údajnej špionáže, ktorú však hneď poprel. A svoju rezignáciu zdôvodnil takto: AUDIO: „Nechcem sa spoliehať na imunitu. Požiadali ma, aby som rezignoval. Nechcel som, lebo som nevinný. Ale aby bolo zabezpečené ďalšie trvanie vlády, rezignujem, aby som pomohol vláde a národu dostať sa z tejto krízy.“ Perišičova rezignácia, ako sa dalo očakávať, nič nevyriešila, a výzvy na odstupovanie pokračujú. Ich adresátom sa stal jeho priamy nadriadený, srbský premiér Zoran Džindžič, so zdôvodnením, že je veľmi úzko prepojený so svojím podpredsedom, obvineným zo špionáže. S požiadavkou na rezignáciu srbského premiéra Džindžiča neprišiel nikto menší, ako juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica. A Džindžič prešiel do protiútoku. Výzvu na odstúpenie adresoval šéfovi vojenského spravodajstva Acovi Tomičovi so zdôvodnením, že o obvineniach, týkajúcich sa Perišiča vedel už päť mesiacov, neinformoval však ostatné zložky, v pôsobnosti ktorých sú otázky národnej bezpečnosti, ale konal v tejto veci celkom sám, a postavil sa do úlohy samozvaného arbitra. Podľa Džindžiča sa tieto zložky armády správajú nie ako štát v štáte, ale ako štát nad štátom, a ich postoj k srbskej vláde je neprijateľný. Pripomeňme, že juhoslovanská vojenská polícia zadržala minulý týždeň srbského vicepremiéra a s ním aj amerického diplomata, v oboch prípadoch nerešpektujúc ich imunitu – v jednom prípade diplomatickú, v druhom vládnu a poslaneckú. Americký diplomat bol prepustený po sedemnástich hodinách, vicepremiér Perišič o dva dni, pričom dlhý čas po jeho zadržaní armádne zložky o tejto závažnej udalosti neinformovali srbskú vládu. "Kto je tento generál Titovej éry, aby rozhodoval, či srbská vláda je alebo nie je dôveryhodná?", pýta sa srbský premiér Zoran Džindžič na adresu šéfa vojenského spravodajstva Tomiča, a nepriamo volá na zodpovednosť juhoslovanského prezidenta: AUDIO: "Čo sa mňa týka, pokiaľ pán Tomič zastáva tento post, čo je so zreteľom na jeho správanie sa ohrozením srbskej vlády, nevidím žiadnu možnosť, ako spolupracovať s prezidentom Koštunicom, pokiaľ ide o otázky národnej bezpečnosti." Kým Džindžič neverí obvineniam jeho bývalého námestníka zo špionáže, federálny prezident Vojislav Koštunica zase bráni postup vojenskej polície a spravodajstva: AUDIO: "Je naozaj možné, že niekto, kto je skutočne dôverne oboznámený s prácou polície, verí, že kedykoľvek tajná služba niečo vypátra, mohla by so svojimi zisteniami vyrukovať na verejnosť?" Zatiaľ sa teda oficiálne nikto zreteľne nevyjadril, aké materiály Perišič údajne odovzdával americkému diplomatovi, čo je viac než ošemetná záležitosť, pretože celá vec zaváňa diplomatickou roztržkou so Spojenými štátmi, ktoré účasť na špionáži odmietajú. Dosť na tom, že bola porušená diplomatická imunita tajomníka americkej ambasády. Tak sa informácie ventilujú cez médiá, podľa ktorých malo ísť o vojenské materiály, týkajúce sa bezpečnosti štátu, a že vojenská tajná služba má údajne videozáznam toho, ako Perišič berie od amerického diplomata peniaze a odovzdáva mu počítačové diskety, ktoré mal schované pod košeľou. Sám Perišič stále trvá na tom, že jeho kontakty s cudzím diplomatom boli úplne normálne a priznáva, že bol varovaný, že ho sledujú. AUDIO: "Páni, bol som pod dohľadom najmenej od roku 1989. Sledovali každý môj krok ako baktériu pod mikroskopom." Z celého kolotoča obvinení možno usúdiť, že rivalita skôr nacionalisticky ladeného juhoslovanského prezidenta Koštunicu a viac prozápadného srbského premiéra Džindžiča sa nebezpečne približuje k ostriu noža, čo pre pokoj v tejto donedávna veľmi nepokojnej s so susedmi i vlastnými občanmi bojujúcej krajine rozhodne nie je dobrá správa. O to viac, že v celej záležitosti okolo údajnej špionáže – a to vrátane obvineného Perišiča - je zainteresovaných až príliš veľa generálov, ktorí svoje posty a hodnosti dosiahli buď už za komunistického prezidenta Tita, alebo v ére Slobodana Miloševiča, ktorý dnes v Haagu čelí obvineniam z vojnových zločinov. Pri pohľade zvonku sa však o to viac ukazuje potreba zdôrazniť, aká je pre demokraciu a právny štát dôležitá civilná kontrola ozbrojených zložiek, ktoré – ak sa vymknú kontrole - môžu po čase viac či menej revidovať výsledky volieb a odvolávať sa na bezpečnosť a záujmy štátu. Na tie sa koniec-koncov po celé tie roky odvolával i Miloševič...		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...