Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       25. marec 2002 Šance na vstup do NATO sú pre Vilniuskú skupinu „jarou nových spojencov“ Gabriel Sedlák V rumunskej metropole Bukurešť sa dnes začal dvojdňový summit krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v NATO. Ide o posledné väčšie podujatie tohto druhu pred pražskou vrcholnou schôdzkou členských krajín aliancie, ktoré by okrem iného mali rozhodnúť o jej rozšírení. Lídri tzv. Vilniuskej skupiny sa zišli, aby na takomto fóre naposledy pred pražským rozširovacím summitom presvedčili svojich partnerov v NATO, že jeho výrazné rozšírenie je nevyhnutnou reakciou na hrozbu globálneho terorizmu. O hľadaní odpovede na ňu hovoril aj americký prezident George Bush, ktorý účastníkov summitu v Bukurešti pozdravil prostredníctvom telemostu. „V Prahe naše národy prijmú historické kroky smerom k odstráneniu rozdelenia Európy,“ povedal okrem iného Bush. Je však viac ako jasné, že úplným ukončením tohto rozdelenia pražský summit byť nemôže. Ktoré národy teda budú tými šťastnými? Experti a diplomati hovoria o dvoch možných scenároch: buď bude aliancia rozšírená o Slovinsko, Slovensko a trojicu pobaltských štátov, alebo dokonca o celú túto skupinu rozšírenú ešte o Rumunsko a Bulharsko. Zvyšní členovia Vilniuskej skupiny – Albánsko, Macedónsko a Chorvátsko, ktoré o členstvo ešte ani formálne nepožiadalo – zatiaľ nespĺňajú požadované kritériá. Napriek tomu, že Rumunsko a Bulharsko, podobne ako v prípade rozširovania Európskej únie na východ, ťahajú za kratší koniec, nestrácajú nádej. Rumunský premiér Adrian Nastase sa dnes ešte pred začiatkom samotného summitu stretol s námestníkom amerického ministra zahraničných vecí Richardom Armitageom. Nastase vzápätí vyhlásil. AUDIO: „Rátame s podporou Spojených štátov v otázke rozšírenia NATO, aby mohlo byť Rumunsko zahrnuté medzi krajiny, ktoré sa stanú členmi aliancie.“ Je dosť možné, že NATO rozhodne na jeseň o pozvaní väčšieho počtu štátov ako naposledy, keď sa z pozvánky tešili Česi, Poliaci a Maďari. Hneď prvý deň bukurešťského stretnutia priniesol kandidátom povzbudenie. Námestník šéfa americkej diplomacie Richard Armitage vyhlásil, že Spojené štáty podporujú čo najväčšie rozšírenie aliancie. To potvrdzuje aj analytik Jeffrey Gedmin z berlínskej podočky Aspen inštitútu. AUDIO: „Vo Washingtone sú oddaní myšlienke, že rozšírenie NATO je dôležité, a že v zájme Spojených štátov a tiež celej aliancie je také veľké rozširovacie kolo, aké len bude možné.“ Jeffrey Gedmin však zároveň upozorňuje, že to nemožno interpretovať ako garanciu, že všetky krajiny, o ktorých sa hovorí, majú pozvánku do NATO istú. Vôľa aliancie je jedna vec a splnenie politických, vojenských a ekonomických kritérií zo strany kandidátov druhá. Zároveň je však dnes na rozdiel od vlaňajšej jari, keď sa summit Vilniuskej skupiny uskutočnil v Bratislave, situácia vo svete iná vzhľadom na septembrové udalosti v Spojených štátoch. Analytik Jeffrey Gedmin pripomína v tejto súvislosti zmiernenie odmietavého postoja Moskvy k rozšíreniu NATO o pobaltské štáty. AUDIO: „Odhodlanie Západu a nové strategické podmienky spôsobili veľké zmeny, a zdá sa, že Estónsko, Lotyšsko a Litva sú pripravené na vstup. Pozornosť sa teraz presunula smerom na juh. To je teraz osobitná výzva a najťažšia otázka.“ Keďže Slovensko je už dlhší čas jedným z najvážnejších kandidátov, z hľadiska Bratislavy by zrejme bolo možné sebavedomo povedať, že je v podstate jedno, či dostanú pozvánku dve krajiny, alebo ich bude päť či dokonca deväť. Rozhodnutie je teraz už iba v rukách voličov. Stretnutie v Bukurešti nazvali ich organizátori Jarou nových spojencov. Mnohí občania Slovenska si pamätajú tzv. Pražskú jar roku 1968. Dúfajme, že táto cesta k slobode sa skončí úspechom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...