Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. marec 2002 Belehrad sa snaží získať si priazeň Washingtonu Jaroslav Rozsíval Tak ako minulý rok, aj teraz sa juhoslovanská vláda snaží zaviesť na poslednú chvíľu opatrenia v prospech zaistenia podozrivých vojnových zločincov, aby tak mohla získať finančnú pomoc od Washingtonu. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell musí do nedele podpísať odporučenie Kongresu na schválenie ďalšej pomoci. Nad jeho rozhodnutím však ešte stále visí otáznik. Juhoslovanská hra na mačku a myš sa, zdá sa, blíži ku koncu. Všetky vedľajšie únikové možnosti boli vyčerpané a cesta z pasce je pre - v defenzíve sa nachádzajúce belehradské vedenie - už iba cez hlavné dvere, smerujúce na Západ. V takýchto symboloch by sme sa samozrejme mohli vyjadrovať ešte dlho bez toho, aby bolo niekomu jasné, o čom je reč. Lenže presne takýmto spôsobom sa vyše roka pokúšali juhoslovanské úrady komunikovať so Západom v prípade požiadavky na lepšiu spoluprácu s haagskym tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. V priebehu pátrania po podozrivých osobách, zodpovedných za spáchanie najťažších vojnových zločinov v Európe od skončenia druhej svetovej vojny totiž vyšetrovatelia medzinárodného tribunálu zistili, že najmenej jeden z hľadaných bosnianskych Srbov sa teší ochrane juhoslovanskej armády. A pri nedávnom incidente, pri ktorom príslušníci juhoslovanskej vojenskej polície zadržali a vypočúvali amerického diplomata a srbského vicepremiéra Momčila Perišiča kvôli údajnému ilegálnemu odovzdávaniu dokumentov, týkajúcich sa súdeného ex prezidenta Miloševiča, sa úplne otvorene prejavili jestvujúce zásadné spory juhoslovanského a srbského vedenia ohľadom postupu voči hľadaným exponentom bývalého belehradského režimu. Ibaže postoj zvyškovej Juhoslávie, či budúcej Federácie Srbska a Čiernej Hory voči požiadavkám Západu a teda aj Spojených štátov je kľúčový pre pokračovanie ich hospodárskej a finančnej pomoci ekonomicky zdevastovanej krajine. Situácia, v ktorej sa ocitol Belehrad na konci marca roku 2002 je teda iba zdanlivo podobná tej pred rokom, keď americký Kongres rozhodoval o finančnej pomoci novému juhoslovanskému vedeniu. Vtedy pomohol rozťať gordický uzol belehradského váhania srbský premiér Džindžič, ktorý dal súhlas s vydaním Slobodana Miloševiča do Haagu. Dnes sa o to isté musí pričiniť aj velenie juhoslovanskej armády, ktoré už medzitým pochopilo, že chrániť bývalých predstaviteľov Miloševičovho režimu je nad jeho možnosti. A tak sa podľa najnovších informácii srbského denníka Blic ocitol najhľadanejší vojak na svete, generál Ratko Mladič, zrazu bez pridelenej dvadsaťčlennej ochranky a na úteku mu už údajne pomáha iba jeho deväť mačacích životov a dvaja neozbrojení civilisti. Pripomeňme, že Mladič je obvinený okrem iného zo zodpovednosti za srebrenickú masakru, či cielené ostreľovanie sarajevských civilistov. V hre je veľa. Americký kongres dal Belehradu na výber – buď začne do nedele naplno spolupracovať so súdom v Haagu, alebo príde o finančnú pomoc 120 miliónov dolárov. Zdá sa, že Belehrad pochopil vážnosť situácie. Šéf americkej diplomacie Colin Powell pri včerajšom stretnutí so srbským vicepremiérom Nebojsom Covičom pochválil najnovšie kroky Srbska smerom k lepšej spolupráci s vojnovým tribunálom, pri ktorom ocenil aj rozhodnutie Belehradu premiestniť väznených kosovských Albáncov zo Srbska do Kosova: AUDIO: "Ďakujem srbskému vicepremiérovi za jeho vedenie, že tak urobilo. Pán vicepremiér ma upozornil aj na rozhodnutie, schválené jeho vládou, ktoré umožní ľahšiu a pevnejšiu spoluprácu srbských úradov s tribunálom." Napriek tomu Powell upozornil na skutočnosť, že na slobode zostáva aj naďalej viac ako desať osôb, podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, ktoré sa okrem toho tešia aj širokej všeľudovej podpore. Nebojsa Covič odpovedal: AUDIO: "Dali sme naše záruky, že urobíme všetko, čo je v našich silách, pre vyriešenie všetkých problémov, ale proces ich riešenia bude oveľa ľahší s vašou pomocou." Táto pomoc bude však pravdepodobne – tak ako minulý rok – závisieť aj od konkrétnych krokov Belehradu na dolapenie hľadaných podozrivých vojnových zločincov. V Haagu prebiehajúci súdny proces s juhoslovanským ex prezidentom Slobodanom Miloševičom sa inak stane iba dočasnou náplasťou na rany, ktoré na Balkáne zanechali ničivé roky balkánskych vojen. Na prekonanie bolestných dôsledkov tohto konfliktu je totiž okrem nutnej finančnej pomoci potrebná aj morálna očista. Všetci hlavní vinníci utrpenia by sa preto mali čo najskôr ocitnúť tvárou v tvár spravodlivosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...