Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. apríl 2002 Juhoslávia: Legislatívne ospravedlnenie (Belehrad je ochotný spolupracovať s haagskym tribunálom) Jaroslav Rozsíval Zdá sa, že dlhodobé spory medzi srbským a juhoslovanským vedením vyústili vo víťazstvo pro-západných síl: Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica súhlasí s nadviazaním úplnej spolupráce s haagskym tribunálom. Toto gesto je však, zdá sa, iba formálnym ospravedlnením jeho doterajšieho odmietavého stanoviska, ktoré nemalo pravdepodobne žiadnu oporu v zákone – prečo, na to už nájdete odpoveď v nasledujúcom príspevku. Juhoslávia sa v posledných dňoch a týždňoch ocitla pod výrazným medzinárodnopolitickým tlakom, ktorému nedokázala odolať nielen jej federálna vláda, ale ani juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica: Reč je o pripravovanom zákone, upravujúcom vydávanie osôb, podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, do zahraničia. S odvolaním sa na absenciu takejto legislatívnej úpravy odolával totiž viac ako rok nielen Koštunicov úrad, ale aj federálna juhoslovanská vláda žiadostiam o úplnú spoluprácu s Medzinárodným súdom pre vojnové zločiny, ktorý žiadal o vydanie, respektíve transfer hľadaných podozrivých osôb do Haagu. Iba zásluhou mimoriadneho rozhodnutia srbského kabinetu Zorana Džindžiča sa pred viac ako rokom podarilo postaviť pred tento tribunál bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Americký kongres dal však Belehradu jasnú podmienku pre poskytnutie ďalšej finančnej pomoci krajine – a tou je úplná spolupráca jeho úradov s Medzinárodným súdom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Vzhľadom na pokračujúce vytváranie prekážok belehradskými úradmi sa preto americký minister zahraničných vecí Colin Powell rozhodol koncom minulého mesiaca predbežne nepodpísať odporučenie najvyššiemu americkému zákonodarnému orgánu na udelenie 40 miliónovej pomoci Juhoslávii a rozhodnutie o pokračovaní finančnej a hospodárskej pomoci zruinovanej srbsko-čiernohorskej ekonomike prenechal tak na pleciach juhoslovanskej vlády. Väčšina politických strán juhoslovanskej federálnej vládnej koalície napokon s návrhom novej legislatívy súhlasila. Predpoklad, že návrh zákona podporí aj čiernohorská Socialistická ľudová strana sa však nesplnil, jej požiadavky na zmeny v zákone sa však podľa vyjadrenia srbského ministra spravodlivosti Batiča dajú zrealizovať v krátkom čase. Batič to vyhlásil pravdepodobne aj s ohľadom na hrozby srbského kabinetu, ktorého premiér Džindžič je odhodlaný schváliť takéto rozhodnutie v prípade núdze aj formou dekrétu. Juhoslovanský prezident, inak ústavný právnik a doterajší odporca haagskeho tribunálu, Vojislav Koštunica, minulý týždeň vyhlásil: "Ak jestvuje politická vôľa, ak diskusia koaličných partnerov vyjasní situáciu, môžeme zákon o spolupráci s haagskym tribunálom akceptovať na mimoriadnom zasadnutí." Otázkou však je, či je takáto legislatívna úprava z hľadiska platnej juhoslovanskej ústavy vôbec potrebná a nutná? Vydávanie juhoslovanských občanov zahraničným súdnym orgánom je juhoslovanskou ústavou zakázané. Avšak vydávanie – a tu je pes zakopaný - sa týka odovzdania obvinenej osoby cudzej vláde. Medzinárodný súdny tribunál OSN je však medzinárodnou inštitúciou a Juhoslávia je platným členom OSN – na túto skutočnosť upozorňuje aj diplomatický poradca haagskeho tribunálu Jean-Jacques Joris, ktorý tvrdí, že: "...Náš súd je medzinárodným súdom. Takže odovzdanie obvineného nie je vydaním, je to transfer. A to je aj podľa mnohých právnych expertov v Juhoslávii úplne v súlade s ústavou Juhoslávie, a to podčiarkuje, že navrhovaný zákon nie je v Juhoslávii vôbec potrebný." Podľa Jorisa ide o vyslovene vnútornú juhoslovanskú záležitosť, o vnútropolitickú debatu, ktorá mala iba zastrieť neochotu k spolupráci s medzinárodným súdom: "Ak teda taký zákon napokon schvália, v poriadku. Lenže nech potom tento zákon zaručí aj možnosť spolupráce a nie iba vytváranie ďalších prekážok na sťaženie zatýkania a transferu stíhaných osôb...a potom ide aj o umožnenie našej práce: sprístupnenie archívov, dokumentácie, svedkov." Skepsa na strane Haagu, zdanlivá ochota k spolupráci na strane Belehradu. Zdá sa však, že diplomatický tlak Západu a neustále pripomínanie medzinárodnopolitického kontextu existencie demokratickej srbsko-čiernohorskej federácie bude ešte dlho sprievodným folklórom belehradskej cesty späť – k normálu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...