Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       11. apríl 2002 Vina za masakru v Srebrenici padá aj na OSN a Holandsko, podstatou zlá politika Milan Nič Bosnianske mestečko Srebrenica bolo v júli 1995 miestom hádam najväčšej masakry v Európe od 2. svetovej vojny. Včera vydaná správa holandského inštitútu pripisuje časť zodpovednosti za ňu orgánom OSN a holandskej vláde, ktorá do tejto oblasti vyslala zle pripravenú mierovú jednotku. Hovorí Milan Nič. Správa je zavŕšením veľmi dôkladného výskumu haagskeho Inštitútu pre vojnovú dokumentáciu, ktorý si pod tlakom verejnej kritiky rok po srebrenickej masakre nechala vypracovať holandská vláda. Haagsky inštitút bol inak dlho v podozrení, že výskum predlžuje naschvál z politických dôvodov, aby oddialil zverejnenie škandalóznych faktov a dokumentov. Mnohé z jeho záverov tak len potvrdzujú to, čo už medzitým preniklo na verejnosť. Najskôr niekoľko slov o samotnej masakre v Srebrenici. Ako enkláva, obkľúčená bosnianskosrbskou armádou, bola spolu s ďalšími vyhlásená za tzv. bezpečnú zónu OSN. Predstavitelia OSN a vlády v Paríži i Londýne, ktoré vtedy ovládali európsku politiku voči bývalej Juhoslávii, sa naivne domnievali, že tým v závere vojny zastavia plán radikálneho vedenia bosnianskych Srbov na zmenu hraníc. Pripojeniu súvislých, etnicky vyčistených území Bosny a Hercegoviny k srbskému štátu prekážali už len posledné moslimské enklávy (Bihač, Žepa, Goražde a Srebrenice) a rozdelené Sarajevo. Ochranu nad nimi formálne prevzala OSN, v skutočnosti ich však nemal kto brániť. Teoreticky sa operiala o hrozbu leteckých útokov NATO, ale niektoré vplyvné západné krajiny (najmä Francúzsko) boli hneď od začiatku proti jej naplneniu. Banské mestečko Srebrenica, kde sa v minulosti ťažilo striebro, bolo v istom zmysle obeťou svojej geografickej polohy. Nachádza sa v strmom údolí hlboko v horách východnej Bosny. Kúsok ďalej za kopcami je už Srbsko. Bola poslednou baštou, do ktorej sa stiahlo moslimské obyvateľstvo zo širokého okolia, ďalej sa už nedalo ustúpiť. Na rozdiel od Bihaču na opačnej strane Bosny sa vyčerpaná Srebrenica v osudné leto 1995 takmer nedala brániť. Bosnianskosrbské jednotky generála Mladiča ju mohli zovrieť do klieští. Zle vyzbrojený holandský oddiel modrých prílb OSN vydal Srebrenicu bez najmenšieho odporu, čím dal voľný priechod tomu, čo nasledovalo. Domáci kritici často dôrazňovali, že vojaci iných národov – napr. Briti - sa v podpobných situáciách postavili sa na odpor. S tým však nesúhlasí americký špecialista na mierové operácie John Clark, ktorý pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO –„Vracia nás to späť k problému, ktorému čelilo OSN pri nasadení mierových jednotiek do situácie, v ktorej išlo o operáciu na presadenie mieru (peace enforcement), pričom na ňu uplatnilo pravidlá operácie na udržiavanie mieru (peace keeping). Medzi nimi sú samozrejme dôležité rozdiely.“ Spoluzodpovenosť dôstojníkov a vojakov 200-členného holandského oddielu modrých prílb, a v širšom zmysle aj holandských politikov za masakru 7 a pol tisíc moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici je pre túto pokojnú a tolerantnej západoeurópsku krajinu dodnes veľkou traumou. Dion van den Berg, ktorý viedol jej neoficiálne vyšetrovanie pre Medzicirkevnú mierovú radu, vidí hlavný dôvod v tom, že Srebrenica vážne otriasla vžitým obrazom Holanďanov o sebe samých. AUDIO –„Myslím si, že je to čiernou stránkou súčasnej holandskej histórie najmä preto, že sami seba považujeme za hlásateľov ľudských práv a zásad medzinárodného práva.“ Správa haagskeho Inštitútu pre vojnovú dokumentáciu potvrdzuje, že veliteľ holandského oddielu deň pred útokom odmietol návrh gen. Mladiča na dobrovoľnú evakuáciu všetkých Moslimov zo Srebrenice do inej (moslimskej) oblasti, čím ich mohol zachrániť. Od hlavného velenia modrých prílb OSN v Sarajeve však ani v tomto ohľade nedostal jasné inštrukcie. Spoluzodpovednosť teda padá aj na francúzskeho generála Bernarda Janviera. o to viac, že v kritickom momente odmietol žiadosť holandského veliaceho dôstojníka o letecké útoky NATO. Ako sa ukázalo o niekoľko mesiacov neskôr, zrejme mohli Mladičovu armádu zastaviť. Podľa autorov správy masové popravy srebrenických mužov a chlapcov neboli vopred plánované. Išlo skôr o spontánny „akt pomsty, ktorý sa vymkol kontrole“. Rozsah a priebeh vraždenia však potvrdili, že k nim došlo rýchlo a organizovane. Vojaci postupovali podľa rozkazov zhora, miesta popráv boli strarostlivo vyberané a doprava koordinovaná. Hlavné rozkazy vydával vrchný veliteľ bosnianskosrbskej armády, generál Ratko Mladič. Autori správy však tvrdia, že v prípade Srebrenice nič konzultoval s politickým vedením bosnianskych Srbov na čele s Radovanom Karadžičom, ani s hlavným mužom v Belehrade, srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Dlho očakáva správa holandského Inštitútu pre vojnovú dokumentáciu tak paradoxne môže poslúžiť ich obhajobe pred haagskym tribunálom OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Dokument takisto veľmi podrobne stanovuje spoluzodpovednosť vtedajšej holandskej vlády: svojich vojakov poslala do Bosny na nejasnú misiu, bez potrebného výcviku, výzboje a nevyhnutných spravodajských informácii (napr. odmietla pomoc americkej spravodajskej služby CIA na odpočúvacie zariadenia telefonických hovorov bosnianskosrbských generálov, ktoré mohli odhaliť, čo majú za ľubom), a napokon aj bez jasnej stratégie na odchod z enklávy (stanovené podmienky, garancie za bezpečenosť civilného obyateľstva atď). Správa haagskeho inštitútu zaznamenala aj to, že zlyhanie ľudí na zodpovedných postoch pokračovalo aj dlho po srebrenickej masakre. Vysokopostavení dôstojníci holandskej armády sa v priebehu vyšetrovania snažili „obmedzovať tok informácii a kde sa dalo, aj odhaleniu citlivých súvislostí“, čo celý škandál v Holandsku ešte vystupňovalo. Dôležité je však niečo iné: príklad Holandska, ktoré sa po ostrých verejných debatách odvážilo pozrieť pravde do očí, by mali nasledovať aj ďalšie západné krajiny. Na prvom mieste ide o Francúzsko. Možno mu v tom bráni povestná veľmocenská hrdosť a obava zo slabnúcej úlohy v svetovej politike. A tak sa Pariž zatiaľ snaží zamiesť všetko pod koberec - generál Janvier bol súdom oslobodený spor obžaloby, že v máji 1995 sa tajne dohodol s bosnianskymi Srbmi na prepustení uväznených vojakov modrých prílb za prísľub, že nevydá rozkaz k leteckým útokom na obranu bezpečnostných zón OSN.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...