Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       18. apríl 2002 Zodpovednosť za masakru v Srebrenici by nemala trápiť len Holandsko, ale aj OSN Hana Klamková Pred týždňom vyšla v Holandsku správa o masakre v Srebrenici, po ktorej rezignovala celá vláda. Správa však konštatovala aj vážne chyby na strane OSN, ktorej mandát mali holandskí vojaci mierových síl vykonávať. Ako v nasledujúcom príspevku konštatuje Hana Klamková, samotná OSN si pred tromi rokmi nechala vypracovať vlastnú hodnotiacu správu o Srebrenici, ktorá konštatovala vážne zlyhania v štruktúre velenia jej mierovej operácie v bývalej Juhoslávii. Bosnianske mestečko Srebrenica je považované za symbol najväčšieho zlyhania modrých prílb počas vojny v bývalej Juhoslávii. V tzv. bezpečnej zóne OSN tu bolo v júli 1995 vyvraždených viac ako 7000 moslimských mužov a chlapcov. Enklávu Srebrenica mala pred útokom armády bosnianskych Srbov ochrániť jednotka tzv. modrých prílb z Holandska. 200-členný holandský prápor ale nekládol útočiacej armáde generála Mladiča žiadny odpor a vydal ju bez boja. Holandskí velitelia zrejme nemohli tušiť, aké zverstvá sa v mestečku potom odohrajú, ale nové informácie vrhajú na ich účinkovanie tieň pochybností. Vláda premiéra Wima Koka si ešte v roku 1996 nechala vypracovať správu, ktorá by o účasti jej vojakov na najväčšej masakre v Európe od konca II. svetovej vojny povedala viac. Haagsky Inštitút pre vojnovú dokumentáciu ju po podrobnom výskume zverejnil iba minulý týždeň. Celá holandská vláda v utorok kvôli nej podala demisiu. Okrem nedostatkov na holandskej strane však správa poukazuje aj na systémové chyby vo vedení mierovej operácie OSN v Bosne a Hercegovine. Holandský prápor tzv. modrých prílb, vyslaný pod mandátom OSN chrániť Srebrenicu, bol len ľahko ozbrojený, teda nepripravený na akýkoľvek väčší útok zo strany bosnianskych Srbov, ktorí držali celú enklávu v obkľúčení. OSN si sama pred dvomi rokmi nechala vypracovať vlastnú správu, ktorá odhalila viaceré trhliny v štruktúre velenia jej mierových operácií. Dokument predovšetkým vyčítal Rade bezpečnosti OSN, že mierovým silám neposkytla dostatočne silný mandát na výkon určeného poslania. Inými slovami, nedala im poverenie, aby na ochranu civilistov mohli v určitých situáciách použiť aj ťažké zbrane, resp. primerané vojenské prostriedky. Hovorca OSN Farhan Haq o tom povedal: AUDIO -„ Správa generálneho tajomníka z roku 1999 ukázala, že keď dáte mierovým silám taký mandát ako ten, ktorý sme mali v prípade bezpečných zón v Bosne - teda mandát, ktorý by ochránil civilistov - musíte im dať tiež nástroje, aby mohli tento mandát naplniť.“ Práve chybné kroky modrých prílb v Bosne ako aj v africkej Rwande urýchlili prijatie niektorých reforiem pri koncipovaní ďalších mierových operácií. Preto keď v lete 1999 vypukli násilnosti vo Východnom Timore, Rada bezpečnosti OSN schválila oveľa silnejší mandát a umožnili nasadenie jednotiek, schopných zastaviť tamojšie boje. Aj ďaľšia interná správa svetovej organizácie, vypracovaná súčasným vyslancom OSN v Afganistane, alžískym diplomatom Lakhdarom Brahimim, prispela k prijatiu potrebných zmien v tomto smere. Niektoré navrhované reformy sú už na ceste - napríklad zvýšenie počtu ľudí v newyorskom sídle OSN, poverených udržiavať stálu komunikáciu s mierovými silami po celom svete. Staré hriechy však nie sú uzavreté. OSN a jej najvyšší predstavitelia sa napríklad jednoznačne nevyjadrili k spoluzodpovednosti na masakre v Srebrenici a dodnes sa tomu radšej vyhýbajú. Svedčí o tom aj vyjadrenie jej hovorcu Farhan Haq, keď v reakcii na demisiu holandskej vlády pre našu rozhlasovú stanicu povedal: AUDIO -„ Otázka Srebrenice bola tragédiou a v súvislosti s tým, čo OSN urobilo, je dobré vidieť, že niektoré národné vlády sa snažia dostať sa k podstate toho čo sa urobili zle a skúšajú to napraviť.“ Na záver dodajme, že k podstate zlyhania medzinárodného spoločenstva pri riešení jugoslovanskej krízy predsa patria aj vážne chyby OSN, resp. jej vtedajších predstaviteľov. Aj oni majú svojim diel zodpovednosti za masakru v Srebrenici. Demisia holandskej vlády tak ešte nemusí byť bodkou za celým prípadom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...