Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. apríl 2002 Mohli Srebrenicu zachrániť lepšie spravodajské informácie OSN? Anna Rausová Na konci bosnianskej vojny v lete 1995 srbské jednotky dobyli moslimskú enklávu Srebrenica, predtým vyhlásenú za bezpečnú zónu OSN, a zmasakrovali tam asi 8 tisíc mužov a chlapcov. Pred niekoľkými týždňami haaagsky Inštitút pre vojnovú dokumentáciu zverejnil správu o holandských príslušníkoch mierových síl OSN, ktoré mali chrániť Srebrenicu. Dokument, po zverejnení ktorého vláda premiéra Wima Koka podala demisiu, vyvolal vo svete veľkú pozornosť. Bez väčšieho povšimnutia však prešla tá časť správy, ktorá sa zaoberá nedocenením spravodajských informácií zo strany OSN. Po niekoľko rokov mal profesor Amsterdamskej univerzity Cees Wiebes neobmedzený prístup k informáciám holandských spravodajských služieb. Tamojšie úrady mu dali k dispozícii tiež všetky záznamy, týkajúce sa bosnianskej vojny a najvyšší predstavitelia holandskej armády dostali nariadenie zodpovedať všetky jeho otázky. Pri výskume, ktorý sa stal súčasťou správy haagskeho Inštitútu pre vojnovú dokumentáciu o srebrenickej masakre, sa však Wiebes neobmedzil iba na Holandsko. Cenné informácie zozbieral aj z rozhovorov so súčasnými a vtedajšími príslušníkmi západných spravodajských služieb, vrátane bývalého šéfa americkej CIA Jamesa Woolseyho. Niekoľko rokov po tragédii je ťažké zrekonštruovať jej priebeh a určiť rozsah viny pri obrane Srebrenice. Ako sme už povedali, istý podiel zobrala na seba holandská vláda. Medzinárodné spoločenstvo ako ďalší vinník je príliš všeobecný pojem. Wiebesove postrehy, ako zabrániť podobnej tragédii v budúcnosti, zdôrazňujú význam spravodajských informácií. Za najšokujúcejšie zistenie totiž považuje to, že holandské „modré prilby“ nemali vlastné spravodajské informácie a to, že odmietli pomoc Washingtonu pri monitorovaní aktivít bosnianskych moslimov v Srebrenici a bosnianskych Srbov, ktorí ju obliehali. Zároveň tak Wiebes poukazuje na slabiny mierových operácií OSN a tiež ich mandátu: AUDIO: Americká CIA prišla s návrhom na vylepšenie situácie Holanďanov. Povedali im, aby do enklávy prepašovali s holandskými vojakmi odpočúvacie zariadenie. Američania ponuku päťkrát zopakovali, ale Holanďania ju zakaždým odmietli buď zo strachu, alebo kvôli akejsi mentalite „modrých prilieb“ – že OSN nemá nič do činenia so spravodajskou činnosťou“. Mohla by táto spravodajská pomoc umožniť Holanďanom a OSN, ktorá ich tam vyslala, zabrániť masakre v Srebrenici? Podľa profesora Wiebesa na túto otázku neexistuje jednoznačné riešenie. V jeho odpovedi pre našu rozhlasovú stanicu však zaznieva odporúčanie pre OSN: AUDIO: „Aj mierové operácie potrebujú spravodajské informácie. Čo sa chystajú znepriatelené strany urobiť? Ohrozujú prímerie? To je niečo, čo vôbec nebolo premyslené. Myslím si, že v budúcnosti by OSN a mierové operácie mali takéto aspekty vziať do úvahy“. OSN nemá podľa Wiebesa žiadnu jednotnú spravodajskú stratégiu pre mierové akcie: AUDIO: „Koreň problému spočíva v samotnej OSN, ktorá nie je ochotná urobiť nič v otázke spravodajských informácií. Je to pochopiteľné, pretože vzhľadom na počet členov OSN nikdy nemôže byť isté, či nedochádza k úniku informácií“. Jedným z poučení zo srebrenickej tragédie pre OSN môže byť teda práve spravodajská stratégia. Jej vyriešenie však komplikuje nielen počet členov svetovej organizácie, ale aj súčasný mechanizmus rozhodovania pri riešení konfliktov a organizovania mierových misií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...