Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       15. máj 2002 Situácia extrémistických strán v stredovýchodnej Európe Jolyon Naegele / Peter Gabaľ Plánované rozširovanie Európskej únie o krajiny strednej Európy je sprevádzané skúmaním budúcich členov z hľadiska dodržiavania zásad právneho štátu, zachovávania občianskych slobôd a stability demokracie. Štvrtkové parlamentné voľby v Holandsku deväť dní po smrti pravicového radikála Pima Fortuyna a krátko predtým relatívny úspech extrémistu Le Pena vo francúzskych prezidentských voľbách však ponúka otázku: má sa báť západ východu viac, ako východ západu? Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko, Nórsko, nemecké spolkové krajiny a ďalšie oblasti Európskej únie najmä za posledný rok jedna druhú znepokojili viditeľným presunom voličských sympatií doprava. I krajiny strednej a východnej Európy si však môžu spytovať svedomie a rozmýšľať, čo v tomto smere ponúkajú ako budúci členovia únie. Chorvátska strana práv, Srbská radikálna strana Vojislava Šešelja, Strana Veľké Rumunsko Vadima Tudora, Maďarská strana pravdy a života Istvána Csurku, Pravá Slovenská národná strana Jána Slotu, českí Republikáni Miroslava Sládka a Konfederácia nezávislého Poľska Leszka Moczulského majú spoločné dve veci: prvou je nacionalistický až rasistický obsah, druhou je to, že všetky aspoň v istom období boli a viaceré stále sú zastúpené v národných parlamentoch. Niektoré dokonca boli svojho času súčasťou vládnych koalícií. Podľa profesora sociológie na univerzite v slovinskej Ľubľane Rudolfa Rizmana sa však v stredovýchodnej Európe končí to, čo nazýva érou očarenia pravicovou rétorikou: AUDIO: "Viete, že extrémistické strany boli považované za istý druh zakázaného ovocia – primerane skutočnosti, že radikálne pravicové myslenie bolo v časoch komunizmu viac či menej zakázané ako také. A mladé demokracie vo svojich začiatkoch nenašli najvhodnejšie cesty ako sa vyrovnať s niektorými spornými otázkami, ktoré otvorila extrémna pravica." Volanie po obnove voľakedajšieho historického postavenia krajiny alebo jej hraníc, po vykázaní zahraničných pracovníkov či po obmedzení práv niektorých menšín, ktoré nachádzalo odozvu najmä v prvej polovici 90. rokov, a ktoré dokonca umožňovalo účasť niektorých z týchto strán vo vládnych koalíciách, už dnes nemá takú podporu AUDIO: "Sme svedkami prvej fázy upevňovania demokracie, ktorá je tiež istým druhom zábrany pred vyjadrovaním týchto názorov, ktoré môžu byť veľmi radikálne, hoci im časť extrémistov môže dodať vážnosť vznešenou rétorikou." Do istej miery oslabili extrémistov politické strany okolo stredu tým, že prebrali časť ich agendy a viac sa snažia zameriavať sa na ľudí s nízkymi príjmami, nezamestnaných a dôchodcov, tvrdí profesor Rizman a na adresu radikálnych strán dodáva: AUDIO: "Tieto strany s extrémne radikálnou rétorikou sú tu stále, ale povedzme pred piatimi až siedmimi rokmi, či ešte o niečo skôr, sa prejavovali aj skutkami. Chcel by som povedať, že to neboli iba reči, ale že to bolo niečo, čo kedysi produkovalo zabíjanie a koncentračné tábory." Celkovo najrozšírenejší je nacionalizmus v západnej časti Balkánu a tradične ho zdieľajú vládne strany zároveň s opozíciou a ľavica s pravicou. Vďaka rozvoju občianskej spoločnosti v posledných rokoch ale extrémizmu ubúda. V protiklade k západnému odklonu doprava profesor sociológie na univerzite v slovinskej Ľubľane Rudolf Rizman však očakáva v strednej a východnej Európe posun doľava, k nereformovaným či poloreformovaným komunistickým stranám: AUDIO: "Nie je predsa prekvapujúce, že mladí ľudia, nezamestnaní a dôchodcovia dávajú svoje hlasy bývalým komunistom alebo sociálnym demokratom, keďže očakávajú, že ich hmotné záujmy budú chrániť tieto strany skôr, než pravicové alebo konzervatívne strany, ktoré dávajú prednosť súkromnému kapitálu a – vo všeobecnosti – privatizácii." Analytik Slobodnej Európy Michael Shafir ale v tej súvislosti má z extrémistických strán... AUDIO: "...skôr zmiešané dojmy." Podľa neho napríklad v Mečiarovom HZDS možno rovnako dobre nájsť prvky pravicového alebo ľavicového radikalizmu, zatiaľ čo odchádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán zase dokumentuje názorový prerod vodcu liberálneho študentského hnutia na konzervatívneho nacionalistu. Podľa Shafira pohlcovanie radikálnych názorov stranami hlavného prúdu môže postupom času urobiť extrémistov akceptovateľnejšími. Riziko možného rastu nacionalizmu vidí aj v prebiehajúcich stredoeurópskych diskusiách o Benešových dekrétoch. V júni sa však uskutočnia voľby v Českej republike, a do konca roka potom postupne aj na Slovensku, v Bosne, Macedónsku a zrejme aj v Srbsku. Či sa teda opäť zdvihne vlna nacionalizmu, či sa extrémistickí voliči presunú k bývalým komunistom, alebo či občianska spoločnosť dokáže vziať dych radikálnym názorom, ukáže politická prax už v dohľadnom čase.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...