Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       14. jún 2002 Srbsko zažíva krízu nezrelého parlamentarizmu Peter Gabaľ Demokratickej opozícii Srbska sa na jeseň roka 2000 podarilo vo voľbách poraziť Slobodana Miloševiča, ktorý dnes v Haagu čelí obvineniam Medzinárodného trestného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Tejto koalícii osemnástich strán sa podarilo zostaviť vládu, no po prijatí niektorých dôležitých rozhodnutí, vrátane vydania Miloševiča do Haagu, akoby sa budovanie demokracie v Srbsku zastavilo. Tamojšiu politickú scénu najviac zamestnáva mocenský boj medzi juhoslovanským prezidentom Koštunicom a predsedom srbskej vlády Džindžičom. Po marcovom špionážnom škandále, ktorý stál funkciu Džindžičovho blízkeho spojenca, vicepremiéra Perišiča, sa teraz zase premiérova strana chce zbaviť prezidentových poslancov a belehradský parlament zažíva veľkú krízu. Demokratická opozícia Srbska vedená premiérom Zoranom Džindžičom je napriek svojmu názvu vládnou koalíciou. Menej paradoxne jej názov znie zoči-voči faktu, že DOS je skutočne v opozícii voči Demokratickej strane Srbska federálneho prezidenta Vojislava Koštunicu. Ale istý paradox tu predsa len je, DSS je totiž súčasťou vládnej koalície, no len formálne, pretože svojich zástupcov vo vláde už pred časom odvolala. Tento chaotický obrázok iste dobre vystihuje fakt, že parlamentarizmus, ktorý sa v Srbska kvôli Miloševičovi usadil o desať rokov neskôr, než v ostatných krajinách stredovýchodnej Európy, to v Belehrade stále nemá ľahké. Nateraz posledným otrasom jeho základov je tohtotýždňový pokus vládnej Demokratickej opozície Srbska vypudiť z parlamentu asi štyri desiatky poslancov, ktorí svojou častou neúčasťou na rokovaniach blokovali prácu parlamentu. Aj keď stranícke pomery by zostali zachované, pretože by poslancov nahradili náhradníci z nižších miest kandidátnych listín, predsa len siahnuť na poslanecký mandát, ako to poznáme i z Bratislavy, je viac než ošemetná záležitosť. V osemnástich prípadoch sa vec vyriešila tak, že niektorí z nich sa funkcie poslanca sami vzdali, a niektorí zase po vysvetlení svojich absencií v snemovni zostali. No 21 poslancov Koštunicovej DSS sa s takýmto postupom nehodlalo zmieriť a zastali sa ich aj všetci stranícki kolegovia, ktorí včera odovzdali poslanecké preukazy a oznámili, že sa ďalej nebudú zúčastňovať na práci srbského parlamentu, ktorý sa tak podľa nich stáva nezákonným. No ešte pred odchodom celkom 45ich poslancov Demokratickej strany Srbska parlament zmenil vlastné rokovacie pravidlá a na uznášaniaschopnosť namiesto doterajšej polovice stačí prítomnosť iba tretiny všetkých poslancov. Fakticky teda vládnuca DOS nevyrieši stav, ktorý ju trápil najviac: že vďaka rozporom medzi lídrami poslanci prezidentovej DSS stále častejšie hlasovali s opozičnými stranami, vláda len ťažko udržiavala v parlamente väčšinu a začínala sa báť prípadného hlasovania o dôvere. A tak kým podpredseda Demokratickej strany Srbska Dragan Maršičanin hovorí o nekrvavom prevrate a strate legitimity, šéf kresťanských demokratov, ktorí sú súčasťou Demokratickej opozície Srbska, Milan Protič, hovorí: AUDIO: "Prezídium DOS nemalo inú možnosť ako primäť poslancov, aby pracovali, ako je ich povinnosťou a kvôli čomu ich občania zvolili do srbského parlamentu. Demokratická strana Srbska ale urobila všetko pre to, aby veci dospeli až sem." Predstavitelia DSS však trvajú na tom, že neúčasť na rokovaniach je legitímnym nástrojom parlamentnej demokracie. Podľa belehradského sociológa Stjepana Gredelja celá situácia svedčí o nezrelosti parlamentného systému v Srbsku, nahráva protireformným silám a celkovo komplikuje situáciu v krajine: AUDIO: "Určite to môže viesť k predčasným voľbám. Tie už boli vyhlásené v Čiernej Hore. Myslím, že sa pomaly vytvára zhoda o predčasných voľbách v Srbsku. No myslím si, že žiadne riešenie nie je dobré. Ľudia sú otrávení voľbami a hlasovaniami, ktoré vlastne nič nevyriešia, ani nie sú nátlakom na tých, ktorí boli zvolení, všetko by sa mohlo opakovať znovu a znovu aj tak sa nakoniec všetko zrúti." Opačne sa na situáciu díva predstaviteľ belehradského mimovládneho Centra pre slobodné voľby a demokraciu Marko Blagojevič, ktorý si myslí, že ide o posilnenie zvyšku vládnucej DOS a tak i o odklad hrozby predčasných volieb: AUDIO: "DOS má väčšinu vo vláde a v parlamente. Takže môj osobný názor je, že sa vzďaľujeme od predčasných volieb. Myslím, že srbský premiér Zoran Džindžič si to zjavne uvedomil." Zrušenie poslaneckých mandátov však ducha parlamentnej demokracie v Srbsku zrejme príliš neposilní. Poradca lídra Hnutia srbskej obnovy Vuka Draškoviča a zároveň pracovník belehradského Inštitútu sociálnych vied Ognjen Pribičevič hovorí v tomto duchu dokonca o blížiacej sa politickej katastrofe: AUDIO: "Myslím, že politický život sa postupne presúva z parlamentných orgánov na trhoviská a do ulíc. To je zrejmé. Bojím sa, že toto poznanie bude zničujúce pre politický život, pretože parlamentarizmus a demokracia sú zanedbané a ľudia budú budú musieť hľadať iné spôsoby politického boja. A to je to, čo ma desí zo všetkého najviac." Pohľad je to síce možno priostrý, ale faktom je, že srbská demokracia stále ešte len hľadá svoju podobu, a to rozhodne nie vždy šťastným spôsobom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...