Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       21. jún 2002 Mierové dohody Macedónsku sa napĺňajú, aj keď pomaly Peter Gabaľ Sedem mesiacov - do augusta minulého roka - trvali v Macedónsku boje medzi ozbrojenými silami štátu a povstalcami z radov tamojších etnických Albáncov. Mier zavládol až potom, čo sa podarilo uzavrieť tzv. Ochridskú dohodu. Názov pochádza od rovnomenného jazera, dôležitejší však je jej obsah - a jeho zmyslom bolo zrovnoprávnenie po albánsky hovoriaceho obyvateľstva, ktorého je v tejto dvojmiliónovej krajine takmer 30 percent. A tak v polovici novembra minulého roka – hoci so značným oneskorením oproti termínom dohody – napríklad macedónsky parlament schválil balík ústavných reforiem. Tie sa okrem iného týkali preambuly ústavy a definovania štátovorných etník, priznali albánčine status druhého úradného jazyka a zaručili Albáncom prístup do štátnych služieb úmerne ich podielu na celkovom počte obyvateľov. Tento týždeň, teda takmer pol roka po zmenách ústavy, sa podarilo v parlamente, dokonca drvivou väčšinou, schváliť ďalší balík zákonov, týkajúcich sa najmä postavenia albánčiny vo verejnom živote, ale aj ďalších oblastí, napríklad spôsobu hlásenia sa k národnostiam v sčítaní ľudu, ktoré sa v Macedónsku uskutoční v novembri tohto roka. Upravený bol i volebný zákon. Z celkovo 15 nových zákonov sú však zrejme najdôležitejšie tie, ktoré umožňujú používať albánčinu na rokovaniach vlády a parlamentu a vo všetkých ich písomných materiáloch, ako aj rámcový zákon o albánčine ako úradnom jazyku. Predkladateľ týchto návrhov, minister spravodlivosti Ixhet Mehmeti v rozhodnutiach parlamentu vidí naplnenie Ochridskej dohody a nadväzujúcich reforiem ústavy: AUDIO: "Mali sme sa dohodnúť na postavení albánskeho jazyka. Podľa platných zákonov je albánčinu na úrovni úradného jazyka. Podľa piateho dodatku Ústavy Macedónskej republiky je albánčina jazykom, ktorý sa má používať vo všetkých súdnych a správnych postupoch." V súvislosti s používaním albánčiny na rokovaniach a v písomnostiach najvyšších štátnych orgánov vrátane vlády treba pripomenúť, že vládnu koalíciu tvoria dve macedónske a jedna albánska strana. Nasir Zyberi, ktorý je predstaviteľom práve Albánskej demokratickej strany prosperity, pri pohľade na tohtotýždňové tempo schvaľovania zákonov, zrovnoprávňujúcich etnických Albáncov s väčšinovými Macedóncami, srší optimizmom: AUDIO: "Drvivá väčšina zákonov bola prijatá. Zostáva ich schváliť už len niekoľko, ako napríklad zákon o cestovných dokumentoch, rokovací poriadok parlamentu a zákon o používaní jazykov etnických skupín, ktorých podiel na miestnom obyvateľstve presahuje 20 percent. Ale skôr či neskôr tento proces dospeje k svojmu koncu." Prijatie spomínaných noriem, vrátane zákona o financovaní samosprávy, dovŕši proces naplnenia Ochridskej dohody. Napriek celkovému optimizmu je už však na svete ďalší problém: je to zákon o cestovných dokladoch. Nad rámec spomínanej dohody vláda tento týždeň navrhla také jeho znenie, ktoré by umožňovalo vydávanie dvoch druhov cestovných pasov. Jeden typ by obsahoval text v macedónčine, angličtine a francúzštine, druhý typ by obsahoval navyše aj albánsky text. Prezident Boris Trajkovski návrh označil za manévrovanie vládnych strán pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v polovici septembra. Opoziční sociálni demokrati sa zase obávajú, že systém dvoch druhov cestovných pasov by mohol viesť k federalizácii krajiny. Hovorí ich generálny tajomník a poslanec Gjorgi Spasov: AUDIO: "Sociálnodemokratická strana absolútne nesúhlasí s myšlienkou, aby Macedónsko malo dva druhy pasov s dvoma odlišnými zneniami." Hovorca vlády Gjorgi Tendafilov však sociálnym demokratom oponuje tým, že podobný systém pasov existuje v Slovinsku, zohľadňujúc postavenie maďarskej a talianskej menšiny. A poslanec Albánskej demokratickej strany prosperity Zamir Dika zase sociálnym demokratom odkazuje, že len roznecujú nacionálne vášne, namiesto toho, aby sa radšej obzerali po albánskom partnerovi pre prípad, že budú po voľbách zostavovať novú vládu. Macedónsko teda pomaly postupuje cestou mieru a rešpektu voči menšinám. Je na nej však – obrazne povedané - ešte stále plno kameňov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...