Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       25. jún 2002 Juhoslovanský prezident odvolal šéfa generálneho štábu armády Anna Šišková Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica odvolal a penzionoval šéfa generálneho štábu juhoslovanskej armády Nebojšu Pavkoviča, bývalého blízkeho spojenca Slobodana Miloševiča. Pavkovič však odmietol odstúpiť a Koštunicov postup označil za osobnú pomstu. Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica sa v pondelok rozhodol odvolať šéfa juhoslovanského generálneho štábu generála Nebojšu Pavkoviča, jedného z dvoch posledných blízkych spojencov Slobodana Miloševiča, ktorí ešte pôsobia vo vysokej funkcii – tým druhým je srbský prezident Milan Milutinovič. Pavkovič bol do nej vymenovaný Miloševičom potom, čo počas vojny v Kosove slúžil ako tamojší oblastný veliteľ. Fakt, že Pavkovič zostal pôsobiť vo funkcii aj po páde Miloševičovho režimu, v roku 2000, bol mnohými považovaný za akýsi prejav vďaky generálovi za to, že nepoužil vojsko k potlačeniu vtedajších masových demonštrácii. Šéfom generálneho štábu totiž pôsobil aj napriek tomu, že Západ ho považoval za jednu z hlavných prekážok zbližovania vzťahov medzi Belehradom a mocnosťami. V pondelok sa Koštunica rozhodol, že Pavkoviča odvolá a ten to na oplátku odmietol, čo juhoslovanský prezident v rozhovore pre Srbskú televíziu komentoval nasledovne: „Nech už sú zásluhy generála Pavkoviča akokoľvek veľké za to, čo urobil počas agresie v roku 1999, a tie nikto nespochybňuje, armáda a štát dnes potrebujú nové kapacity a mne je veľmi ľúto, že generál Pavkovič sa rozhodol odísť tak nevojenským spôsobom, veril, že je nad armádou a že armáda je nad štátom.“ Po Pavkovičovom odmietnutí odstúpiť sa objavili isté obavy z toho, či na na jeho stranu nepostaví časť armády. Najvyššia rada obrany na svojom nočnom zasadnutí podľa denníku Glas Javnosti rozhodla, že v spore bude stáť na strane Pavkoviča, vojenskí analytici však zhodne konštatovali, že riziko vážneho sporu v armáde je len minimálne. Pavkovič označil Koštunicov postup za osobnú pomstu a povedal, že sa chce vo veci odvolania uchádzať o ochranu najvyšších štátnych inštitúcii: „Povedal som mu, že to považujem za ilegálne a že nesplním jeho rozkaz. Nechcem podpísať rozkaz na odstúpenie a budem sa uchádzať o ochranu u iných politických inštitúcii.“ Problém je v tom, že Koštunica pri odvolaní Pavkoviča konal na hrane právnosti. Podľa ústavy prezident velí vojskám vo vojne i mieri v súlade s rozhodnutiami Najvyššej rady obrany, čo však v tomto prípade znamená slovko v súlade, nie je celkom jasné. Odvolávanie a vymenovávanie generálov je však v kompetencii Najvyššej rady obrany. Srbský premiér Zoran Djindjič Koštunicov postup kritizoval, tvrdil, že škodí povesti Juhoslávie a označil ho za škandalózny. Podľa Djindjiča by mal byť prezident v takýchto rozhodnutia opatrnejší. Pre úplnosť treba dodať, že Koštunica i Djindjič súperia o hlavné miesto na výslní belehradskej politiky, pri ňom ide nielen o kontrolu nad ekonomikou a parlamentom, ale aj o vplyv v spravodajských a bezpečnostných službách. Paradoxné na celej situácii je, že to bol práve Djindjič, ktorý od pádu Miloševičovho režimu až donedávna otvorene žiadal Pavkovičovo odvolanie, zatiaľ čo Koštunica s ním nesúhlasil. Kedy sa narušili vzťahy medzi Koštunicom a Pavkovičom nie je jasné, každý má však svoju verziu o tom, prečo. Prezident tvrdí, že Pavkovič by mal odísť v mene demokracie a civilnej kontroly nad armádou. Zatiaľ čo Pavkovič tvrdí, že už pred rokom a pol začal pozorovať, že Koštunica využíva armádu a bezpečnostné služby s cieľom získavať informácie pre politický boj. 56-ročný generál tvrdí, že Koštunica chce, aby odišiel pretože túži po kontrole nad armádou a predovšetkým nad jej spravodajskou službou. Prečo zrazu zmenil svoj postoj voči Pavkovičovi Djindjič tiež nie je jasné. Všetko toto však naznačuje, že Pavkovičovo odvolanie je skôr súčasťou ďalšej z politických hier a nie snahou o reformu armády.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...