Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       30. júl 2002 Politická roztržka v Srbsku pokračuje Anna Šišková V Srbsku sa vyostruje spor medzi premiérom Zoranom Djindičom a prezidentom Vojislavom Koštunicom. Proreformné sily Zorana Djindiča sa už niekoľko mesiacov snažia o izoláciu Koštunicovej Demokratickej strany Srbska - DSS. V piatok Djindičovci vylúčili Koštunicovu stranu z vládnej koalície. Rozhodnutie nasledovalo potom, čo ústavný súd rozhodol, že vylúčenie poslancov Koštunicov strany z parlamentu bolo protiústavné. Snahy o izoláciu DSS pokračujú ďalej. Administratívny výbor srbského parlamentu sa opäť rozhodol vylúčiť z parlamentu všetkých 45 poslancov, reprezentujúcich Demokratickú stranu Srbska juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu. Nie je to po prvýkrát. Pred dvomi mesiacmi ten istý výbor odporučil nahradenie 50 poslancov, z čoho bolo 23 práve z Koštunicovej strany, za to, že opakovane bojkotovali hlasovanie o dôležitých proreformných zákonoch, čím pravidelne diskvalifikovali parlament na uznášania sa neschopný. Parlament odporúčanie výboru odobril. Na protest proti tomu odovzdali všetci členovia Koštunicovej strany svoje parlamentné legitimácie a obrátili sa na súd. Ten minulý týždeň rozhodol, že vylúčenie časti poslancov z parlamentu bolo protiústavné. Nadšenie Koštunicu a jeho spolustraníkov však netrvalo dlho. Demokratická opozícia Srbska premiéra Zorana Djindiča, ktorá je aj napriek slovku opozícia v názve v skutočnosti vládnou stranou, reagovala na rozhodnutie súdu svojsky. Vylúčila Koštunicovu stranu z 18 mesiacov starej vládnej koalície. Administratívny výbor mal pri pondelkovom stretnutí na základe rozhodnutia ústavného súdu navrátiť mandát tým poslancom, ktorým ich v júni odobral. Namiesto toho však všetkých poslancov Konštunicov strany z parlamentu opäť vylúčil. Na poslaneckých stoličkách ich majú nahradiť členovia sedemnástich členských strán vládnej Demokratickej opozície Srbska. Hlavným argumentom pre takéto rozhodnutie je tvrdenie, že v roku 2000 vyhrala voľby Demokratická opozícia Srbska ako koalícia viacerých strán a teda, ak Koštunicova strana bola z koalície vylúčená, stráca právo na poslanecké mandáty. Šéf parlamentného klubu Demokratickej opozície Srbska Čedomir Jovanovič tvrdí, že odňatie mandátov Koštunicovým poslancom je v súlade s pravidlami, keďže všetci opustili platformu, na základe ktorej sa dostali do parlamentu. Odmietol akúkoľvek ďalšiu spoluprácu medzi Demokratickou stranou Srbska a Demokratickou opozíciou Srbska. „Demokratická strana Srbska považuje všetkých svojich koaličných partnerov za politických nepriateľov. Míňa oveľa viac energie v boji proti nám, než v boji proti stranám bývalého Miloševičovho režimu. Naše vzťahy dosiahli úroveň, ktorá vylučuje ďalšiu spoluprácu.“ Demokratická strana Srbska je pochopiteľne rozhorčená a nahnevaná. Jej podpredseda Dragan Maršičanin pohrozil, že do sporu zaangažuje medzinárodné spoločenstvo. „Nenecháme sa do niečoho nútiť. Využijeme všetky naše práva a zvažujeme obrátenie sa na medzinárodné inštitúcie.“ Ďalší z predstaviteľov DSS Dejan Mihajlov označil odobratie mandátov za škandalózne a právne nehorázne. Tvrdí, že všetky rozhodnutia parlamentu od júna až doteraz sú protizákonné, pretože za ne hlasovalo 35 poslancov Demokratickej opozície Srbska, čiže náhradníkov za odvolaných poslancov DSS. Títo poslanci však podľa Mihajlova nedostali v posledných voľbách mandát od voličov. „Demokratická strana Srbska začne trestné stíhanie proti všetkým, ktorí sa podieľali na protizákonných a protiústavných rozhodnutiach. Bojovali sme proti kradnutiu volebných výsledkov za Miloševiča a budeme bojovať aj teraz. Všetci, ktorí si trúfajú odoprieť niekomu jedno zo základných práv, právo hlasovať, budú niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť.“ Bez ohľadu na to ako sa bude odňatie mandátov vyvíjať po právnej stránke, isté je, že spor medzi dvoma hlavnými postavami juhoslovanskej politiky, prezidentom Vojislavom Koštunicom a srbským premiérom Zoranom Djindičom sa prehlbuje. Tento vývoj je dôležitý predovšetkým kvôli blížiacim sa srbským prezidentským voľbám. Keďže sa blíži koniec Juhoslávie, Koštunica sa bude zrejme usilovať o získanie funkcie srbského prezidenta. Djindičovci majú už tiež svojho kandidáta – je ním blízky spolupracovník Djindiča – Miroljub Labus.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...