Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       12. august 2002 Polícia OSN v Kosove zatkla bývalého dôstojníka UČK Ivan Štulajter Vojnu o nezávislosť Kosova, ktorá zúrila počas rokov 1998 až 1999, ukončili až zásahy Severoatlantickej aliancie. Dnes je táto provincia formálne síce stále súčasťou Juhoslávie, ale skôr treba hovoriť o protektoráte OSN a NATO. Od chvíle, čo utíchli zbrane a oblasť ovládli medzinárodné mierové sily, začalo sa rozsiahle vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti a, samozrejme, pátranie po ich aktéroch. Väčšinou išlo o Srbov, ale, ako sa ukazuje, ani príslušníci Kosovskej oslobodzovacej armády - UČK – nie sú bez viny. Pre povstalcov z Kosovskej oslobodzovacej armády to bola „spravodlivá“ požiadavka na nezávislosť Kosova, pre srbskú armádu „spravodlivá“ snaha o udržanie tejto provincie, obývanej aj srbskou menšinou, v hraniciach Juhoslávie. A keď už so zbraňou v ruke stoja proti sebe „spravodlivo“ rozzúrené znepriatelené strany, vojna je na spadnutie. Podobne ako v iných prípadoch aj kosovský konflikt z rokov 98 až 99 je názorným príkladom zlyhania politických prostriedkov, ktorému predchádzalo neuspokojovanie sociálno-ekonomických a národnostných potrieb kosovských Albáncov zo strany centrálnej moci v Belehrade. Ak sa navyše k problému ekonomickej zaostalosti, odlišnej národnej identity a samotnému faktu, že jej nositelia väčšinovo obývajú určité územie, pridajú ešte aj nábožensko-kultúrne odlišnosti, podmienky na konfrontáciu sú fakticky naplnené. V prípade vojny o Kosovo sa však naplnil ešte jeden atribút: Miesto pre Srbov na geopolitickej mape Balkánu konca 90. rokov nehľadal demokrat, ale militantný nacionalista Slobodan Miloševič. Ten po svojom nástupe k moci okrem iného zrušil autonómiu Kosova. Vyvražďovanie a vyháňanie civilného obyvateľstva z Kosova, a to sa týkalo rovnako tam žijúcich Srbov, ako aj kosovských Albáncov, malo svoju „vojnovú racionalitu“ v úsilí vytvoriť z tejto provincie etnicky čisté územie. Ako to však už býva, pod „veľkou apokalyptickou víziou“ sa skrývajú celkom konkrétne koristnícke záujmy jej vykonávateľov. Pripomeňme, že Holocaust nebol len o vyvražďovaní – ako to tvrdili nacisti - „podradnej židovskej rasy“, ale aj či najmä o konfiškácii židovského majetku. Fašistická smrtonosná ideológia mala teda svoju celkom prozaickú prax – lúpež a zabíjanie okradnutých. Inak na tom nebola ani vojna o Kosovo. Do zápasu medzi centrálnou mocou v Belehrade a kosovskými separatistami, ktorému dodával energiu vypätý nacionalizmus na oboch stranách, sa dostali tie najnižšie ľudské pudy. Chamtivosť, sadizmus, brutalita. Ak mierovým silám OSN v Kosove Srbi vyčítajú, že sa sústreďujú prevažne na vojnových zločincov z radov Srbov, a nechávajú bokom zločiny kosovských Albáncov, páchané na srbskej menšine, nedeľňajšie zatknutie jedného z vyšších dôstojníkov Kosovskej oslobodzovacej armády Rustema Mustafu je dôkazom, svedčiacom o opaku. Podľa zatykača, ktorý vystavil medzinárodný prokurátor, je Mustafa podozrivý zo spáchania vrážd, mučenia a nezákonného zadržovania zajatcov. Hovorkyňa polície OSN v kosovskej Prištine Mechthild Hennekeová na vysvetlenie k tomu dodala: Audio: „Vyšetrovanie sa sústreďuje na dôkazy, ktoré spoja podozrivého s mučením a vraždami minimálne piatich nelegálne zadržaných osôb.“ Zatknutý Rustema Mustafa zastával po vojne v roku 99 vysokú funkciu v Ochrannom zbore Kosova, do ktorého bola transformovaná Kosovská oslobodzovacia armáda. Organizácia mala napomôcť k zaradeniu bývalých bojovníkov do civilnej spoločnosti. V júni minulého roka však Mustafa musel organizáciu opustiť, pretože ho Spojené štáty zaradili na zoznam osôb, považovaných za nebezpečné pre mier na Balkáne. Ak v etnicky rozdelenej Kosovskej Mitrovici v piatok protestovalo zhruba 3 tisíc Srbov proti snahe mierových síl zatknúť srbského nacionalistického vodcu Milana Ivanoviča, je zatiaľ otvorenou otázkou, ako sa so zatknutím Mustafu vyrovnajú zas kosovsko-albánski nacionalisti. Vojne – teda aspoň tej psychologickej - totiž stále nie je koniec.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...