Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       12. august 2002 Temné stránky minulosti Rumunska Jaroslav Rozsíval Od pádu komunizmu v rokoch 1989 až 91 sa v krajinách strednej a východnej Európy začala postupne otvárať aj téma vysporadúvania sa s minulosťou. Nielen tou komunistickou, ale aj minulosťou, týkajúcou sa napríklad obdobia druhej svetovej vojny. V nasledujúcich minútach sa budeme venovať Rumunsku. Táto krajina prešla v dvadsiatom storočí vývojom, ktorý je pre oblasť východnej Európy v mnohom typický. Viac ako pol storočia prežili rumunskí občania pod diktátorskými režimami. 12 rokov po páde komunizmu sa však o temných stránkach rumunskej histórie mlčí. V období druhej svetovej vojny sa Rumunsko ocitlo podobne ako Slovensko na strane Hitlerovej Nemeckej ríše. V Bukurešti vládol diktátor Ion Antonescu. Jeho režim sa takisto, ako vtedajší režim HSĽS podieľal na nacistickom holokauste. Rumunská vláda rozhodla v marci roku 2002 o kriminalizácii verejného popierania holokaustu a zakázala budovanie pamätníkov osobám, zodpovedným za zločiny voči ľudskosti. Tým sa zároveň otvorila otázka spoluzodpovednosti Antonescovho režimu za vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny. Historik István Deák, pôsobiaci na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, je odborníkom na históriu strednej a východnej Európy. Podľa Deáka pristupujú mnohí Rumuni, vrátane niektorých historikov, k hodnoteniu udalostí druhej svetovej vojny nekomplexne: AUDIO: Myslím si, že Rumuni sú vo všeobecnosti nie veľmi dobre informovaní o druhej svetovej vojne. Na rozdiel napríklad od západných Nemcov. Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnil na historickej konferencii v Bukurešti. Hovoril som s niektorými historikmi a bol som zaskočený ich presvedčením, že správanie sa Rumunska počas vojny bolo obdivuhodné, a že rumunské úrady a ľudia ochraňovali Židov. V rokoch 1941 až 44 bolo Rumunsko spojencom Nemecka. Podľa západných historikov zahynulo v Rumunsku v rokoch 1941 a 42 viac ako štvrť milióna Židov. Faktom však je, že viac ako polovica rumunských Židov prežila holokaust a to aj kvôli rozhodnutiu Antonesca zastaviť v roku 1942 deportácie Židov. To však neznižuje jeho zodpovednosť za smrť vyvezených židovských občanov. Napriek tomu, že Antonescu už v roku 1943, na rozdiel od Jozefa Tisa, pochopil, že vojna sa vyvíja v neprospech Nemecka a zaslúžil sa o následné spojenectvo jeho krajiny so Západom. Rumunskí historici však desaťročia rozprávali iba o zachránených Židoch. O vyvražďovaní z rokov 1941 až 42 mlčali. Zato so zdvihnutým prstom ukazovali na susedné Maďarsko, ktoré počas druhej svetovej vojny vyviezlo z vtedy okupovanej Transylvánie 150 tisíc Židov. Napriek mlčaniu oficiálnych miest snaha rumunských nacionalistických politikov rehabilitovať Antonesca získala podporu niektorých predstaviteľov armády. Faktom je, že v krajine vyrástlo za posledné roky viacero Antonescových pomníkov a niektoré ulice rumunských miest nesú jeho meno. To vyvolalo protesty nielen zo strany niektorých rumunských organizácií, ale aj západných predstaviteľov. Vyučovanie dejepisu na rumunských školách sa dočkalo zásadných zmien až po roku 1999, kedy sa po prvý raz začalo prednášať aj o období holokaustu. Ibaže niektoré učebnice neobsahujú takmer žiadne informácie o podiele Rumunska na zločinoch nacizmu, iné podávajú len skreslený obraz o deportáciách. Hovorí rumunský historik Andrei Pippidi: AUDIO: Môj dojem je ten, že ide skôr o formalitu, nič totiž nepripravuje žiakov a študentov k tomu, aby pochopili myšlienky, ktoré takéto učebné texty obsahujú. Podľa mňa sú tieto učebnice zmarené formalizmom a sú iba unáhlenou imitáciou. Rumuni sa však stavajú nezaujato nielen ku svojej vojnovej histórii, ale aj k minulosti, týkajúcej sa ich komunistického obdobia. 25 rokov kontrolovala tajná polícia diktátora Ceaucesca nielen život celej krajiny, ale aj to, čo a ako písali rumunskí historici: Ich úlohou bolo glorifikovať Ceaucescovu politiku pomocou nacionalistickej propagandy. Nečinné sú aj rumunské súdy: Ani dnes, takmer 13 rokov po páde Ceaucescovho režimu, nie je jasné, kto bol zodpovedný za viac ako tisíc obetí revolúcie roku 1989, či kto z komunistických aparátnikov riadil celý priebeh vtedajších udalostí, vrátane Ceaucescovej popravy. Napriek tomu, že minulý rok sa čiastočne sprístupnili spisy rumunskej tajnej polície Securitate, občania prejavili iba malý záujem o skúmanie svojej minulosti. Historik Andrei Pippidi k tomu dodáva: AUDIO: Doteraz nebol iniciovaný ani jeden súdny process na potrestanie represívnych akcií, vykonaných či už Securitate, alebo niekým, kto by bol osobne obvinený za zločiny, spáchané v službách Securitate. Avšak skúmanie minulosti je pre Rumunov oveľa ťažšou úlohou, ako pre iné národy, ktoré prešli obdobím komunistického režimu – a to aj vďaka dlhoročnej tradícií nacionalistickej propagandy, ktorá v Rumunsku prežívala takmer po celé dvadsiate storočie. Úlohou rumunských historikov je preto zaviesť všeobecne platné pravidlá hry aj do hodnotenia rumunskej minulosti. Ešte ťažšie bude nájsť spôsob, ako sprostredkovať túto historickú a nie vždy príjemne znejúcu pravdu mladej generácii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...