|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/balktitle.gif)
|
24. september 2002
|
Výsledky prvej fázy procesu s Miloševičom
|
Anna Rausová
|
V týchto dňoch sa začína po dvojtýždňovej prestávke ďalšia časť súdneho procesu s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Má sa sústrediť predovšetkým na konflikty v Chorvátsku a v Bosne. Miloševiča obvinil Medzinárodný tribunál OSN v Haagu okrem iného z genocídy. Naša rozhlasová stanica sa opýtala niektorých expertov, ako hodnotia doterajší priebeh procesu.
Za uplynulých sedem mesiacov sa obžaloba zaoberala 320-imi dôkazmi a povolala 125 svedkov, aby svedčili o údajných zverstvách za Miloševičovej vlády v juhosrbskej provincii Kosovo v roku 1999. Medzi 66-imi obvineniami z vojnových zločinov figuruje aj údajná vražda etnických Albáncov jednotkami srbského ministerstva vnútra. Predpokladá sa, že až 10 000 civilistov bolo usmrtených srbskými silami v Kosove počas 78-dňovej vojenskej kampane NATO, ktorej cieľom bolo vypudiť srbské vojenské i polovojenské oddiely z provincie.
Slobodan Miloševič sa sám obhajuje, opakovane vyhlásil, že neuznáva legitímnosť haagskeho tribunálu, označil ho za frašku. Prvá časť procesu, venovaná obvineniam z vojnových zločinov v Kosove, sa skončila 11. septembra. Ďalšia časť, ktorá sa začína v týchto dňoch, sa sústredí na Miloševičovu rolu v konfliktoch v Chorvátsku a v Bosne. Florence Hartmanová , hovorkyňa hlavnej žalobkyne haagskeho tribunálu Carly del Ponteovej sa domnieva, že proces doteraz splnil svoj cieľ:
AUDIO:
„Žiadna zo strán procesu by ho zatiaľ nemala komentovať. Našou prácou bolo predložiť dôkazy proti Miloševičovi a domnievame sa, že sa nám to podarilo“.
Na druhej strane Judith Armattová z Koalície pre medzinárodnú spravodlivosť, čo je nezávislá organizácia, podporujúca medzinárorné tribunály pre Rwandu a bývalú Juhosláviu pripúšťa, že niektorí analytici nie sú spokojní s prácou obžaloby v procese s Miloševičom. Predpokladá však, že bude mať uspokojivý záver:
AUDIO:
„Keď sa však pozrieme na celý prípad, ukazuje sa, že všetky body obvinenia boli dokázané: že v Kosove došlo k rozsiahlym zločinom, ktoré boli súčasťou veľkého plánu, kampane etnických čistiek civilného obyvateľstva. Mohlo k nim dôjsť iba so súhlasom a plánovaním na najvyššej možnej úrovni a tieto poukazujú na Miloševiča“.
Pri krížových výsluchoch svedkov, pri ktorých bol Miloševič sám sebe obhajcom, sa snažil dokázať, že rozpad Juhoslávie spôsobil Západ, že aktivity v Kosove boli súčasťou legitímnej policajnej akcie Belehradu proti teroristom a že také prípady ako napríklad masakra albánskych civilistov v Račaku v januári 1999, boli vykonštruované.
Ako prvý svedok vystúpil vo februári Mahmut Bakalli , bývalý komunistický vodca v Kosove:
AUDIO:
„Bol som prvým svedkom proti Miloševičovi so všetkými rizikami, ktoré obnáša svedectvo proti diktátorovi. Nemal som napríklad ani papier ani pero. Na druhej strane Miloševič mal obrovské množstvo poznámok od svojich ľudí v Belehrade. Súd to neskôr napravil. Miloševič sa snažil hrať diktátora, dokonca aj z lavice obžalovaných“.
Už citovaná Judith Armattová potvrdzuje, že niektorí svedkovia sa naozaj cítili znechutení:
AUDIO:
„Myslím si že sú potrebné niektoré vylepšenia, osobitne čo sa týka ochrany svedkov. Miloševič robí niekoľko vecí: zneužíva svedkov a v prípade chránených svedkov hovorí o nich také fakty, ktoré by ich mohli ohroziť. Takže od súdu sa očakáva opatrnosť ale i ochota prerušiť Miloševiča. Myslím si, že v priebehu súdneho pojednávania o Kosove sa stal súd aktívnejší, obžaloba dokázala Miloševiča zastaviť a povedať: To stačí pán Miloševič. To nemôžete robiť. Myslím si, že v tomto zmysle došlo k zlepšeniu“.
Podľa Armattovej obžaloba dokázala, že Miloševič bol na vrcholku reťazca moci a velenia v Kosove a že nesie zodpovednosť za zločiny v provincii. S Armattovou súhlasí Bernard Fischer , profesor histórie so špecializáciou na Balkán z univerzity v americkom štáte Indiana:
AUDIO:
„Čo sa týka určenia, kto niesol zodpovednosť velenia, obžaloba si počínala dobre. Myslím si, že existuje dobrá šanca, že Miloševič bude usvedčený. Menšia bude v prípade Chorvátska a Bosny. V prípade Kosova by som predpovedal, že bude usvedčený“.
Fischer sa však nevyjadroval najpochvaľnejšie o organizácii a priebehu procesu:
AUDIO:
„Najprv tam bol problém so štruktúrou. Myslím si, že bolo treba venovať viac času organizácii procesu ešte pred jeho začiatkom. Napríklad sa malo určiť, ako dlho proces potrvá. Obžaloba bola prekvapená keď zistila časové obmedzenia pre získanie dôkazov. Ďalším problémom je podpora svetovej verejnosti, či môže mať tento proces pozitívny dopad z dlhodobého hľadiska. V tomto zmysle bolo treba urobiť viac pri informovaní“.
Fischer sa pozitívne vyslovil o krížových výsluchoch, ktoré robil Miloševič-obhajca. Jeho vystupovanie v Haagu mu zvýšilo osobnú prestíž medzi bežnými Srbmi, vnímajúcimi ho ako hrdinu, ktorému robí Západ príkorie:
AUDIO:
„Ak bolo zámerom procesu presvedčiť srbskú populáciu, že aj ona nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo v Kosove, tak to sa nepodarilo. V skutočnosti sa stalo niečo opačné“.
Podľa Fischera by v ďalších fázach procesu mala obžaloba prísť s podstatnejším dôkazovým materiálom a mala by povolať vyššiepostavených svedkov. To tribunál podľa hovorkyne Hartmannovej plánuje:
AUDIO:
„Proces sa ešte neskončil a to je veľmi dôležité. Zatiaľ sa skončila iba jedna kapitola. Je to ako s knihou,pôvodný príbeh sa v nej objaví až neskôr. Podobne je to aj s týmto procesom. Začali sme v Kosove, ale môžeme sa k nemu vrátiť neskôr cez svedkov ktorí budú hovoriť o Chorvátsku a Bosne a taktiež o Kosove“.
Očakáva sa, že jedným z prvých vysokopostavených svedkov bude chorvátsky prezident Stipe Mesič. Minulý rok povedal tlačovej agentúre Reuter, že je pripravený predstúpiť pred tribunál a svedčiť o tom, ako srbskí nacionalosti, zorganizovaní Miloševičom, si uzurpovali moc v kolektívnom prezidentskom orgáne bývalej federálnej Juhoslávie, ktorá sa v roku 1991 rozpadla.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|