Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. september 2002 Téma srbských volieb: rýchlosť reforiem a korupcia Daniel Raus Víťazom prvého kola prezidentských volieb v Srbsku sa stal juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica. Keďže postúpil aj ekonóm Miroljub Labus, druhé kolo bude zrejme o otázke rýchlosti potrebných reforiem. Ako ale konštatuje v nasledujúcom príspevku Daniel Raus, situácia je komplikovanejšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič má v Srbsku ešte stále veľký, ale nie zásadný, vplyv. Ukázalo to prvé kolo prezidentských volieb. Miloševič totiž zo svojej cely v Haagu podporil nacionalistu Vojislava Šešelja, ktorý vzápätí získal takmer štvrtinu hlasov. Do druhého kola však nepostúpil. Teraz je otázka, na koho stranu sa jeho disciplinovaní voliči priklonia v druhom kole. To sa koná o dva týždne. Favoritom je juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica, a postúpil doňho aj otec hospodárskych reforiem Miroljub Labus. Koštunica sám seba vyhlasuje za zlatú strednú cestu medzi dvoma extrémami: na jednej strane Šešeljovým nacionalizmom a na druhej strane Labusovými reformami: AUDIO: „Výsledky prvého kola ukázali čosi pre mňa veľmi povzbudzujúce: že Srbsko nechce žiadne skratky ani extrémy“. Za Labusom stojí premiér Djindjič, takže voľby sa menia na jeho zápas s Koštunicom. Labus má síce menšiu nádej na víťazstvo, v žiadnom prípade sa ale nevzdáva: AUDIO: „Verím, že v druhom kole dokážem presvedčiť všetkých, kto majú pochybnosti o potrebe pokračovania hospodárskych a demokratických reforiem a čo najrýchlejšej cesty do Európskej únie“. Môže nastať ale aj tretia alternatíva. Ak bude účasť voličov menej ako polovičná, celé voľby sú neplatné a musia sa opakovať. V takom prípade by bol spokojný predovšetkým premiér Djindjič, pretože by mal viac času na reformy. Dôležité ale je, že témou terajších volieb už nebol Slobodan Miloševič. Väčšina Srbov sa prestala pozerať do minulosti a zaujíma ich najmä budúcnosť. Podľa komentátora juhoslovanského vysielania Slobodnej Európy Dragana Stavljanina ide pritom skôr o praktické otázky: AUDIO: “Hlavnou témou týchto volieb sú reformy a ich rýchlosť, ako aj vyšetrovanie korupcie a imidž srbskej vlády“. Z korupcie je pritom obviňovaný najmä premiér Djindjič. Samotní kandidáti majú imidž poctivých politikov. Dragan Stavljanin tvrdí, že výsledok druhého kola prezidentských volieb je mimoriadne ťažké odhadnúť. Víťazom sa môže stať ktorýkoľvek z kandidátov, a rovnako je možná nízka účasť voličov. Takto napokon odpovedá na otázku budúcnosti Srbska v prípade (predsa len viac očakávaného) víťazstva Vojislava Koštunicu: AUDIO: „Ak Koštunica vyhrá, bude sa usilovať o predčasné parlamentné voľby, a proti tomu je Djindjič, pretože vedie preteky s časom. Ak sa mu podarí dosiahnuť voľby v riadnom termíne v roku 2004, mohol by využiť prínos reforiem. Teraz žijú niektorí ľudia chudobnejšie, ako za Miloševiča. Napríklad automobilka Zastava má 40 000 zamestnancov. Časť sa musí prepustiť – možno až 30 000. Ak to bude v čase volieb, všetci budú hlasovať proti Djindjičovi. Neskôr by sa ale mali pozitívne prejaviť zahraničné investície. Takže sú to preteky s časom. Djindjič potrebuje získať čas“. Záverom dodajme, že celá krajina je v procese veľkých zmien. Juhoslávia sa mení na voľný zväzok dvoch posledných republík: Srbska a Čiernej Hory, stále je nejasná budúcnosť Kosova a krajina sa ťažko vyrovnáva s vojnovou minulosťou. Aj z tohto dôvodu sú prezidentské voľby mimoriadne dôležité.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...