Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       3. október 2002 V Bosne a Hercegovine sa opäť dvíha nacionalizmus Ivan Štulajter Bývalá bosnianské-srbská prezidenta Biljana Plavšičová sa včera pred haagskym Medzinárodným trestným tribunálom pre vojnové zločiny v Juhoslávii priznala, že v priebehu vojenského konfliktu v Bosne v 90. rokoch sa dopustila vojnových zločinov proti ľudskosti. Podľa pozorovateľov to však nebude mať žiadny vplyv na vývoj situácie v tejto balkánskej krajine. V sobotu totiž zažije Bosna a Hercogovina, ktorá je od vojny v 90. rokoch stále pod dohľadom medzinárodného spoločenstva a medzinárodných mierových zborov, voľby. Už len veľké množstvo orgánov a inštitúcií, do ktorých sa bude cez víkend voliť, čosi vypovedá o zložitom mocensko-politickom ústrojenstve tejto balkánskej krajiny. Pritom v Bosne a Hercegovine žijú menej ako 4 milióny ľudí. Zato, ako uvádza ČTK, má 13 vlád, 180 ministerstiev a 760 zákonodarcov. Napriek tomu je vlastne akýmsi protektorátom OSN, neschopným samostatnej mierovej existencie. Etnická nenávisť medzi bosnianskymi moslimmi, Chorvátmi a Srbmi totiž stále trvá napriek či možno aj práve kvôli krvavému vojenskému konfliktu v rokoch 1992 až 1995. Bosna a Hercegovina je rozdelená na bosniansko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a na Republiku srbskú. Nad tým všetkým však stojí predstaviteľ medzinárodného spoločenstva s rozsiahlymi právomocami, ktoré sú podopreté prítomnosťou medzinárodných vojenských jednotiek, vrátane slovenskej vojenskej jednotky. Rešpektujúc etnické kľúče, sa voľby na úrovni konfederácie uskutočnia do trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny a tiež do parlamentu. Na úrovni Federácie Bosny a Hercegoviny budú tamojší Bosniaci a Chorváti voliť zástupcov do snemu a desiatich kantonálnych zhromaždení. V Republike srbskej sa budú tiež voliť poslanci parlamentu a prezident. Sobotňajší hlasovací maratón má byť prvýkrát od vojny zabezpečený miestnymi úradmi, čo možno po siedmich rokoch relatívneho pokoja zbraní označiť za veľmi malý pokrok. Salih Foco profesor sociológie na sarajevskej univerzite očakáva nízku volebnú účasť, spôsobenú celkovou apatiou, a to najmä v prípade mladých ľudí, ktorí s voľbami nespájajú žiadne významné zmeny. Audio: „Treba povedať, že za posledných sedem rokov od podpísania Daytonských dohôd sa v Bosne nič nezmenilo.“ Podľa sarajevského profesora sú štátne inštitúcie paralyzované ich závislosťou na vodcoch politických strán. Miodrag Živanovič, sociológ z Banej Luky, upozorňuje na fakt, že z volieb vyjdú posilnené práve nacionalistické strany. Audio: „Môžeme tu vidieť posilňovanie národných strán, myslím autentických národných strán – predovšetkým Srbskej demokratickej strany, moslimskej Strany demokratickej akcie a Chorvátskej demokratickej únie. Ostatné politické sily budú musieť ísť s nimi alebo sa po voľbách spojiť do koalícií či blokov. Je to oživenie nacionalistických síl, blokujúce zlepšenie situácie v budúcnosti.“ Dodajme, že v prípade Republiky Srbskej ide o posilnenie pozícií Srbskej demokratickej strany, ktorú v roku 1990 založil Radovan Karadžič. Teda ten istý Karadžič, po ktorom pátra haagsky Medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny v Juhoslávii. V druhej časti konfederácie – vo Federácii Bosny a Hercegoviny sa očakáva veľký zápas medzi sociálnymi demokratmi a moslimskou Stranou demokratickej akcie. Jej čestným predsedom je zas bývalý prezident Bosny a Hercegoviny, nacionalista Alija Izetbegovič s povesťou skorumpovaného politika. Šancu získať dobrý volebný výsledok má aj národne orientovaná Strana pre Bosnu a Hercegovinu. Medzi bosnianskymi Chorvátmi na vidieku víťazia tiež nacionalisti z Chorvátskej demokratickej únie. Ako napísal náš vyslaný korešpondent Jolyon Naegele, medzi voličmi je značne rozšírená frustrácia. Milka je voličkou z Banej Luky a je jednou z pol milióna vysídlencov v Bosne, pričom ďalších okolo 600 tisíc ľudí stále zostáva v zahraničí. Audio: „Všetky strany majú vlastne rovnaký program. Otázkou teda je, čo je podstata? Čo urobia z programami, keď sa dostanú k moci? Premietnu tieto programy do života alebo zostanú len na papieri? Toto je podstatné pre nás, ktorý chceme tieto programy premeniť na skutky. Ak politické strany garantujú prácu, potom by mali vytvoriť pracovné príležitosti.“ Apatia, narastajúca skepsa a dezilúzie sú jednou stranou pochmúrnej predvolebnej situácie v Bosne a Hercegovine. Tou druhou a nemenej nebezpečnou je opätovný nárast nacionalizmu. Obrazne povedané, frustrovaní ľudia sa zakopávajú vo svojich etnických bunkroch, a to neveští nič dobré. Podľa odhadov pozorovateľov bosnianski politickí vodcovia rozkradli a spreneverili minimálne pätinu z piatich miliárd dolárov, ktoré poskytlo medzinárodné spoločenstvo formou pomoci na obnovu krajiny. Sedem rokov mieru v Bosne a Hercegovine akoby nebolo k ničomu. No, možno k niečomu predsa len áno: táto oblasť je názorným príkladom toho, akou strašnou slepou uličkou je etnická nenávisť. Zdá sa, že Slovensko dnes kráča iným smerom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...