Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       7. október 2002 Voľby v Bosne zrejme vracajú do deja nacionalistov Gabriel Sedlák V sobotňajších voľbách v Bosne zabodovali podľa prvých odhadov najviac nacionalisti. Agentúry píšu o hrozbe ďalšieho prehlbovania priepasti medzi hlavnými etnikami krajiny – Chorvátmi, Srbmi a Moslimami. Reprezentant medzinárodného spoločenstva v Bosne však nabáda počkať na konkrétnu politiku víťazov volieb. Bosnianska štátna Komisia pre nezvestných dnes oznámila, že v oblasti Kamenice, ležiacej na Srbmi kontrolovanom území Bosny, bolo exhumovaných 500 vriec ľudských pozostatkov. Ide o najväčší tzv. druhotný masový hrob objavený v Bosne. Pochovaných v ňom bolo niekoľko stovák bosnianskych Moslimov zo Srebrenice. Z tejto východobosnianskej enklávy, kde bolo tesne pred koncom vojny, v lete 1995, zmasakrovaných asi sedemtisíc moslimských mužov, previezli neskôr bosnianski Srbi obete tohto zverstva do iných lokalít. Jednoducho preto, aby zahladili stopy. Zhruba pred mesiacom zverejnila komisia poverená vládou bosnianskej Republiky srbskej správu, v ktorej popiera, že by v roku 1995 došlo v Srebrenici k masakre Moslimov. Správa konštatuje, že v Srebrenici ich zomrelo dvetisíc a to ešte väčšina z nich počas bojov so Srbmi. Haagsky tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii označil toto konštatovanie za nehorázne. Toto všetko treba pripomenúť pre dokreslenie atmosféry, v akej sa sobotňajšie voľby v Bosne odohrávali. Podľa prvých odhadov výsledkov volieb sa do hry vracajú nacionalistické sily, ktoré v krajine vládli pred vypuknutím vojny a počas nej. Agentúry píšu o hrozbe prebĺbenia priepasti, ktorú sa za sedem rokov od skončenia vojny medzi Chorvátmi, Srbmi a Moslimami nepodarilo prekročiť. Západ pred voľbami varoval, že v prípade návratu krajiny k nacionalizmu a etnickej nenávisti zostane nad výdatnou zahraničnou pomocou prúdiacou do Bosny vysieť otáznik. Vojna v Bosne v rokoch 1992 až 1995 bola najkrvavejším konfliktom na starom kontinente od druhej svetovej vojny. O život v nej prišlo 200 tisíc ľudí a dva milióny ďalších museli utiecť pred etnickými čistkami. Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne Paddy Ashdown sa snaží rozptýliť prvé pochybnosti, keď hovorí. AUDIO: “To, čoho sme boli cez víkend svedkami, bol skôr než čokoľvek iné protestný hlas proti vládnym stranám, nie hlas pre návrat k nacionalizmu spred desiatich rokov.” Svoje konštatovanie opiera Ashdown okrem iného o 60-percentnú nezamestnanosť a pokračuje. AUDIO: “V žiadnej ďalšej východoeurópskej transformujúcej sa krajine neexistuje príklad znovuzvolenia reformnej vlády. Jedinou výnimkou je Estónsko. V tomto zmysle by ste mali posudzovať to, čo sa udialo cez víkend, dať to skôr do kontextu transformácie v týchto štátoch, než do niečoho iného.” Okrem toho sa v sobotu v Bosne ukázalo, rovnako ako v ostatnom postkomunistickom svete, že autoritárski a nacionalistickí politici majú disciplinovaných voličov. Tí, ktorí by možno dali hlas umiernenejším silám, boli zrejme natoľko sklamaní povojnovou transformáciou, že sa do volebných miestností ani nedostavili. Voliť prišlo iba asi 55 percent voličov. Hlasovanie malo rozhodnúť o tom, kto bude v ďalších štyroch rokoch reprezentovať Srbov, Chorvátov a Moslimov v trojčlennom kolektívnom prezidentskom úrade, ďalej o obsadení celoštátneho parlamentu a poslaneckých zborov oboch súčastí krajiny – Moslimsko-chorvátskej federácie a Republiky srbskej, ako aj kantonálnych zastupiteľstiev. Konečné výsledky majú byť zverejnené 22. októbra. Nateraz sa zdá, že v Moslimsko-chorvátskej federácii uspeli čisto moslimská Strana za demokratickú akciu, nasledovaná nacionalistickou Chorvátskou demokratickou úniou. Až na treťou mieste sa zrejme umiestnila prozápadná Sociálno-demokratická strana, ktorá stála na čele v uplynulých dvoch rokoch vládnucej koalície. V Republike srbskej dali voliči prednosť Srbskej demokratickej strane, ktorej zakladateľom je Radovan Karadžič, prominent haagskeho zoznamu hľadaných osôb. “Počkajme a uvidíme,” nabáda zástupca medzinárodného spoločenstva Paddy Ashdown. Hovorí, že víťazov volieb by sme mali posudzovať až podľa toho, ako sa budú správať v budúcnosti. K istému posunu v ich politike vraj už došlo. S tým súhlasia aj niektorí analytici. Zmena však nebola zďaleka dostatočná. Sobotňajšie voľby prvýkrát neorganizovala OBSE a mali byť predovšetkým testom bosnianskych úradov, či si vedia spravovať samostatne vlastné záležitosti. To sa, zdá sa, podarilo. Pre začiatok aspoň niečo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...