Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       7. október 2002 Bulharsko a Rumunsko – kandidáti na okraji Peter Gabaľ / Eugen Tomiuc Už túto stredu Európska komisia schváli hodnotiace správy o kandidátskych krajinách. Hodnotenie, ako sa všeobecne očakáva, by malo vyústiť do pozvánky až pre desať krajín, ktoré by sa podľa doterajších plánov stali členmi Európskej únie v roku 2004. Medzi vyvolených sa však zrejme nezaradí dvojica žiadateľov z juhovýchodu Európy: Bulharsko a Rumunsko. Čo týchto dvoch susedov spája, a čo ich rozdeľuje? Bulharsko nechce byť spájané s Rumunskom, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie a chce byť posudzované ako samostatný kandidát s vlastným časovým plánom. Ministerka pre európsku integráciu Meglena Kunevová vyhlásila, že Bulharsko je stavom reforiem a prípravou na vstup podstatne ďalej, ako jeho severný sused, a spájanie oboch krajín by mohlo uškodiť záujmu Bulharska stať sa členom Únie o niečo skôr. Ide o reakciu na už niekoľko dní unikajúce informácie z Bruselu o hodnotiacej správe, ktorú Európska komisia formálne schváli a zverejní až túto stredu. U desiatich kandidátov – vrátane Slovenska – zrejme komisia odporučí uzavretie prístupových rokovaní do konca roka. Ich vstup do Únie by mal byť na programe v priebehu ďalších asi 15 mesiacov. Bulharsko a Rumunsko, ako naznačil i komisár pre rozšírenie Günter Verheugen, medzi desiatku šťastných patriť nebudú. A v upravenom cestovnom poriadku bude ich príchod do cieľovej stanice naplánovaný až na rok 2007. Rumunsko, ktoré je s týmto stavom zmierené, považuje výroky bulharskej ministerky za nedostatok fair play. Kunevovej rumunská rezortná kolegyňa Hildegard Puwaková znovu potvrdila záujem jej krajiny o vstup do Únie v roku 2007. A hlavný rumunský vyjednávač s EÚ Vasile Puscas k tomu pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO: "Nechcel by som komentovať bulharské želania, ale pokiaľ ide o nás, domnievame sa, že partnerstvo je najúčinnejšou a najlacnejšou cestou k riešeniu spoločných otázok, ktoré sa objavia v prístupovom procese. Takto by sme ukázali Európskej únii, že sme schopní spolupráce v mene spoločných cieľov." Z čisto formálneho hľadiska nemožno Bulharsku uprieť náskok: z celkom 31 kapitol európskej legislatívy sa mu už úspešne podarilo prerokovať a uzavrieť 21, kým rumunská bilancia stále zostáva iba pri 13 uzavretých kapitolách. Na strane druhej však Bulharsko, ako sa zdá, bude mať veľký problém uzavrieť kapitolu Energetika. Pes je zakopaný v jadrovej elektrárni Kozloduj, zdedenej zo socialistických čias. Jej šesť reaktorov produkuje 40 percent elektrickej energie Bulharska. Európska únia však považuje za bezpečné iba najnovšie dva reaktory. Zo zostávajúcich štyroch, ktoré považuje únia za rizikové, majú byť dva odstavené do konca tohto roka. Stále však zostávajú ešte dva reaktory, staršie než 20 rokov, ktoré Brusel žiada odstaviť do roku 2006. Sofia však trvá na tom, že sporné reaktory sú po opakovaných vylepšeniach dostatočne bezpečné a nechce sa zaväzovať ku konkrétnemu termínu ukončenia ich činnosti. Tým, kto sa vyhrážal odhodlaním nepodpísať kapitolu Energetika a teda zmrazením prístupového procesu, však bola bulharská ministerka Kunevová, ktorá žiadala Brusel, aby odstúpil od svojej požiadavky ohľadom sporných reaktorov. Londýnska analytička Dana Armeanová však tvrdí, že bulharská vláda sa len snaží ukázať svojim občanom, že sa nevzdá bez boja. Podľa nej však nakoniec... AUDIO: "...Bulharsko potrebuje uzavrieť všetky prístupové kapitoly, ak sa chce začleniť do Únie. A skôr či neskôr sa bude musieť podvoliť jej tlaku." Podľa Armeanovej však rozdiely v pripravenosti Bulharska a Rumunska na vstup do Únie nie sú nijako veľké. Obe krajiny sú najchudobnejšími kandidátmi a obe sú len na začiatku zásadných ekonomických reforiem, smerujúcich k fungujúcemu trhovému hospodárstvu a dlhodobému rastu. Analytička síce uznáva, že Bulhari urobili väčší pokrok v ekonomickej oblasti a vyvinuli viac úsilia na reformy administratívy, súdnictva či colného systému. Zároveň však tvrdí, že obe krajiny čelia prebujnelej byrokracii a korupcii. AUDIO: "Neviem si predstaviť, že by jeden či druhý štát dokázal hoci v strednodobom horizonte vykoreniť tieto problémy do tej miery, ktorá by ho pri vstupe do únie uprednostnila pred druhým." A napokon si analytička všíma i to, že sa títo susedia nevyhnú porovnávaniu z jedného celkom objektívneho dôvodu: AUDIO: "Bulharsku sa len ťažko bude môcť vyhnúť združovaniu s Rumunskom, pretože iba títo dvaja z aktuálnych kandidátov ešte nie sú pripravení na vstup do Európskej únie."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...