Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       11. november 2002 Prezidentské voľby v Slovinsku do druhého kola Miroslav Neoveský V prvom kole nedeľňajších prezidentských volieb v Slovinsku nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu. Slovinskí voliči o novej hlave štátu rozhodnú teda až v druhom kole, ktoré bude 1. decembra. Príspevok na túto tému pripravil Miroslav Neoveský. Volebné obdobie súčasného slovinského prezidenta Milana Kučana sa skončí 23. decembra. Jeho odchodom sa končí v Slovinsku éra, ktorej vtisol svoju pečať ako prvý prezident nezávislého Slovinska. Je považovaný za symbol stability a pokroku, ktorý malú republiku, ležiacu na úpätí Álp, vyviedol zo zväzku bývalej Juhoslávie, takmer bez krviprelievania. Takmer 62 ročný Kučan sa o najvyššiu funkciu teraz už uchádzať nemohol, keďže slovinská ústava obmedzuje úradné obdobie prezidenta na dve volebné obdobia. Spomedzi deviatich uchádzačov získal doterajší predseda slovinskej vlády Janez Drnovšek takmer 45 percent odovzdaných hlasov, pri takmer 70 percentnej účasti. Jeho najsilnejším protikandidátom bola bývalá štátna prokurátorka Barbara Brezigarová, ktorá sa stala známou najmä svojím nekompromisným bojom proti korupcii a organizovanému zločinu. Hoci kandidovala ako nezávislá, tak ju podporili stredopraví sociálni demokrati a konzervatívna Strana nového Slovinska a v prvom kole získala takmer 32 percent odovzdaných hlasov. Na treťom mieste skončil s osem a pol percentami nacionalista Zmago Jelinčič. Päťdesiatdvaročný Janez Drnovšek je na čele slovinskej vlády, s krátkou prestávkou v roku 2000, už od vzniku nezávislého Slovinska. Podporu voličov si získal najmä svojím pragmatickým štýlom, ktorým dokázal vyviesť krajinu z chaosu a intríg Balkánu a napojiť Slovinsko na hlavný európsky prúd. Ekonóm a predseda Liberálnych demokratov, strany ľavého stredu, od samého počiatku označoval za svoj cieľ, začleniť Slovinsko do euroatlantických štruktúr. Dnes sa Slovinsko priblížilo k tomuto cieľu tak, že už zostáva urobiť iba posledný krok. Krajina je najúspešnejším kandidátom tak na členstvo v Európskej únii, ako aj v NATO a je nesporne najúspešnejšou zo všetkých republík bývalej Juhoslávie. Jej hrubý domáci produkt dosahuje 70 percent priemerného hrubého domáceho produktu Európskej únie. A pokiaľ ide o NATO, tak kandidatúra Slovinska nikdy nebola spochybnená, hoci sa v minulosti objavili výhrady proti nedostatočnému tempu reforiem v ekonomike a v justičnej sfére. Neudivuje preto, že Janez Drnovšek vyslovil uspokojenie aj nad priebehom prvého kola prezidentských volieb. Ako sám povedal, tak ani neočakával, že by sa rozhodlo už v prvom kole. Už včera večer, po uverejnení prvých predbežných výsledkov Janez Drnovšek v Ľubľane povedal: AUDIO „Myslím si, že Slovinci sú s tým, čo sme doteraz dosiahli, viac alebo menej spokojní a myslím si, že na to majú dobrý dôvod. Dosiahli sme väčšinu našich cieľov, vrátane členstva v Európskej únii a mnoho ďalších. Inak by bolo ťažké, po desiatich rokoch vo funkcii premiéra, dosiahnuť takýto výsledok.“ Podľa všetkých odhadov a predpovedí by sa Janez Drnovšek mal stať druhým prezidentom Slovinska, a ak to voliči 1. decembra, v druhom kole tiež potvrdia, tak bude mať všetky dôvody k spokojnosti, lebo bude prezidentom, ktorý dovedie krajinu nielen do Európskej únie, ale aj do Severoatlantickej aliancie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...