Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. december 2002 Prezidentské voľby v Srbsku opäť neúspešné Daniel Raus Neúspešné voľby v Srbsku sa stali faktickým víťazstvom tamojšieho premiéra Zorana Djindjiča. Práve on mal záujem na minimálnej účasti voličov, takže ani nepostavil vlastného kandidáta. Kým sa totiž nepodarí zvoliť prezidenta, má čas na svoje reformy. Porazeným sa tak stáva paradoxne kandidát, ktorý získal najviac hlasov: juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica. Podrobnosti má Daniel Raus. Presťahovali sa Gogolove „mŕtve duše“ do Srbska? Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica tvrdí, že áno. A dodáva: manipulácia volebných zoznamov zmarila prezidentskú voľbu. Keďže Juhoslávia mizne z mapy, skončí sa aj funkcia juhoslovanského prezidenta. Preto sa chce stať Koštunica prezidentom srbským - a bol hlavným kandidátom. Aj keď ale získal takmer 60 percent hlasov, voľba je neplatná. Opäť sa totiž nesplnila podmienka, daná ústavou, teda 50-percentná účasť voličov. V deň hlasovania Koštunica ešte dúfal, že zo 6 a pol milióna voličov príde aspoň polovica: AUDIO: „Som presvedčený a dúfam, že občania vyjadria svoju nespokojnosť cez volebné urny a nedopustia žiadne triky“. Koštunicova strana dnes podala sťažnosť na Najvyšší súd. Presne to ale urobila aj po minulom hlasovaní v polovici októbra. Vtedy neuspela a zrejme neuspeje ani teraz. Tvrdí totiž, že volebné zoznamy boli zámerne rozšírené o 400 000 mien. Do polovičnej účasti však chýbalo najmenej 600 000 hlasov. Pozoruhodné je, že krízu vyvolal konflikt dvoch bývalých spojencov Západu proti Slobodanovi Miloševičovi: juhoslovanského prezidenta Koštunicu a srbského premiéra Djindjiča. Obaja hovoria o reformách a integrácii smerom na Západ, ale vzájomne sa neznášajú. Koštunica reagoval na volebné fiasko s tým, že sa postará o pád Djindjičovej vlády. Jeho rival naopak vyhlásil, že sa konečne ukázalo, akú nízku podporu má Koštunica. Dodajme, že ďalším kandidátom bol dobre známy nacionalista Vojislav Šešelj, ktorý je indikátorom vplyvu bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča, súdeného v Haagu. Miloševič ho totiž zo svojej cely vždy podporí – a čo je zaujímavé: minule malo jeho slovo váhu štvrtiny hlasov, teraz už ich bola viac ako tretina. Počas hlasovania si Vojislav Šešelj na danú tému zavtipkoval: AUDIO: „Možno nie som až taký dobrý kandidát, ale lepšieho dnešné Srbsko nemá“. Pre úplnosť ešte povedzme, že bol aj tretí kandidát Borislav Pelevič, ktorý síce získal iba 3 a pol percenta, už jeho účasť ale stojí za pozornosť. Je totiž predsedom krajných nacionalistov, sústredených v Strane srbskej jednoty, ktorú kedysi založil povestný fantóm podsvetia a zakladateľ polovojenských jednotiek Arkan. Ten bol známy svojou krutosťou a etnickými čistkami a stal sa obeťou atentátu v januári 2000. Podľa mnohých bol umlčaný, pretože práve jeho výpoveď by mimoriadne zaujímala haagsky tribunál. Terajší srbský prezident Milan Milutinovič skončí v januári a aj o jeho osobu prejavil Haag vážny záujem. Podobne ako Slobodan Miloševič, je tiež obvinený z vojnových zločinov. Je teda možné, že jeho cesta povedie rovno za jeho bývalým spolupracovníkom. Kedy sa uskutoční v poradí už štvrtý pokus zvoliť jeho nástupcu, zostáva po terajšom neúspechu vo hviezdach. Koštunica a Djindjič ale zatiaľ zostanú v hre. Ich maximalistické ciele sa zdajú byť nerealistické. Djindjič sa snaží zmeniť ústavu a presadiť voľbu prezidenta parlamentom, kde má väčšinu. Koštunica sa pre zmenu bude pokúšať o predčasné voľby. Obrazom súčasného Srbska je rozdelenosť. Nie sú tam iba dva tábory: nacionalisti a reformátori. Je tam viacero skupín, ktoré si nemôžu prísť na meno. Azda aj to je smutné dedičstvo Slobodana Miloševiča a jeho boja za „Veľké Srbsko“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...