Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       17. december 2002 Začal sa proces s bývalou bosniansko-srbskou prezidentkou Plavšičovou Ivan Štulajter Včera Medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii začal proces s bývalou bosniansko-srbskou prezidentkou Biljanou Plavšičovou. Tá je zatiaľ jediným vysokým srbským predstaviteľom, ktorý priznáva vinu za zločiny proti ľudskosti, spáchané v občianskej vojne v Bosne a Hercegovine po rozpade Juhoslávie v 90. rokoch minulého storočia. Prišlo v nej o život viac ako 200 tisíc ľudí. Tým, že sa bývalá bosniansko-srbská prezidentka Biljana Plavšičová v januári minulého roka dobrovoľne vzdala Medzinárodnému trestnému tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii a následne priznala svoj podiel na prenasledovaní bosnianskych Chorvátov a Moslimov, bol celý rad obvinení - medzi nimi i obvinenie z genocídy a vyhladzovania - zrušený. Obvinenie z podielu na zločinoch proti ľudskosti však zostalo. Hlavná žalobkyňa haagskeho trestného tribunálu Carla Del Ponteová včera v súvislosti s procesom Plavšičovej vyhlásila, že je to po prvýkrát v histórii tribunálu, čo obžalovaný vysoký predstaviteľ priznáva zodpovednosť za zločiny, spáchané v občianskej vojne v rokoch 92 až 95 v Bosne a Hercegovine. Audio: „Dnešné vypočutie má neobyčajný význam. Má priniesť svetlo do toho, čo sa odohralo počas konfliktu v Bosne a Hercegovine. Je to po prvýkrát v histórii tribunálu, že vysoký predstaviteľ bývalej Juhoslávie prijal zodpovednosť za strašné zločiny počas konfliktu v Bosne a Hercegovine.“ Experti písomnej výpovedi Plavšičovej, ktorá bola zverejnená včera, prikladajú mimoriadnu dôležitosť. Potvrdzuje sa v nej existencia plánu etnických čistiek, za ktorými mali stáť predovšetkým srbský a neskôr juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, vodca bosnianských Srbov Radovan Karadžič, jeho pravá ruka Momčila Krajišnikov a vrchný veliteľ bosniansko-srbskej armády Ratko Mladič. Všetci štyria čelia závažným obvineniam haagskeho tribunálu. Karadžič a Mladič spravodlivosti však stále unikajú a Miloševič robí všetko preto, aby sa zo zodpovednosti za etnické čistky vyvliekol. Plavšičovej priznanie mu obhajobu skomplikuje. Posledných 12 rokov života bývalej bosniansko-srbskej prezidentky, ktorej prischla prezývka „železná dáma bosnianskych Srbov“, je plný obratov o 180 stupňov. Z intelektuálky sa stane zarytá nacionalistka, predstaviteľka tvrdej línie, kryjúca zločiny a ospravedlňujúca vyvražďovanie bosnianskych Chorvátov a Moslimov. Neskôr sa však z odporkyne daytonskej dohody, na základe ktorej vznikla v Bosne a Hercegovine akási federácia pod kuratelou OSN, stáva jej pragmatická obhajkyňa. Priznanie viny a dobrovoľné vzdanie sa haagskemu tribunálu patrí tiež k prekvapujúcim momentom. Analytik našej rozhlasovej stanice Jolyon Naegele hovorí o motivácii jej verejného priznania: Audio: „Jeden dôvod je, že pochopila, kam to všetko viedlo: že Republika Srbská je hospodársky a do značnej miery aj politicky nefunkčná a ani celá republika Bosna a Hercegovina nie je funkčná. Je to vlastne medzinárodný protektorát. A že všetko to ničenie a utrpenie, tisícky mŕtvych a dva milióny bez prístrešia – k čomu? Plavšičová má už 72 rokov a nemá už žiadnu túžbu po moci, peniazoch a zrejme nemá čisté svedomie a chápe, že daytonská dohoda ukončila všetko to utrpenie a v podstate potvrdila do určitej miery to, čo chceli bosnianski Srbi.“ Napriek tomu, že Plavšičovej priznanie „namáča“ aj Miloševiča, ešte nie je isté, ako povedala, že bude proti nemu aj svedčiť. To je ďalšie z protirečení jej politickej dráhy. Opäť má slovo Jolyon Naegele: Audio: „Predpokladám, že stále má veľkú úctu k Slobodanovi Miloševičovi.“ Hlavná žalobkyňa Carla Del Ponteová zdôraznila, že to, čo bude určujúce pre výšku trestu Plavšičovej, bude závažnosť a rozsah spáchaných zločinov. Pri ich odhaľovaní bude tribunálu pomáhať celý rad svedkov. Jeden z nich – bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová – už vypovedala dnes. Ako vyhlásila, hrôzy, ku ktorým došlo v Bosne, sú nepredstaviteľné. Audio: „Obete boli na všetkých stranách, o tom niet pochýb. Ľudia boli vraždení a znásilňovaní. Viem, že viac systematickej snahy počas etnických čistiek bolo zameranej na nesrbské obyvateľstvo.“ Keďže Plavšičová obvinenie z účasti na zločinoch proti ľudskosti akceptuje, úlohou súčasného procesu je najmä stanoviť výšku trestu. Nedá sa vylúčiť, že to bude aj doživotie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...