Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       2. január 2003 Bývalý srbský prezident Milutinovič do Haagu? Anna Rausová Vo februári minulý rok sa začal v Haagu proces s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Jeho niekdajšiemu spojencovi Milanovi Milutinovičovi, ktorý sa ako srbský prezident ešte pred pár dňami tešil vďaka funkcii imunite, hrozí, že by ho mohol do Haagu nasledovať. Medzinárodný tribunál ho obvinil z vojnových zločinov v súvislosti s vojnou v Kosove. Zatiaľ sa však v Belehrade ešte stále rozhoduje, či a kedy mu vlastne vypršala spolu s prezidentským mandátom aj imunita. Milutinovič mal odísť z úradu srbského prezidenta až v nedeľu 5. januára, ale srbská volebná komisia nečakane rozhodla, že jeho mandát a teda aj imunita pred stíhaním vypršala už 29. decembra o pol noci. Komisia to vysvetlila tým, že Milutinovič sa ujal mandátu presne pred piatimi rokmi, teda 29. decembra 1997. Oficiálne je teda bývalý srbský prezident zbavený imunity pred stíhaním. V máji 1999 ho haagsky tribunál obvinil z vojnových zločinov v súvislosti s akciou Belehradu proti kosovským Albáncom. Milutinovič bol posledným blízkym spojencom bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, zastávajúci jeden z najvyšších štátnych úradov v Srbsku. Od Miloševičovho vydania do Haagu sa však Milutinovič držal pomerne v ústraní. Tento 60-ročný právnik prešiel najrôznejšími funkciami, od poslanca v parlamente cez post veľvyslanca, juhoslovanského ministra zahraničných vecí až po srbského prezidenta. Okrem toho je prominentným členom Miloševičovej Socialistickej strany Srbska. Z dnešného hľadiska sa zdá byť kľúčovým obdobie, keď bol Milutinovič ako srbský prezident zároveň členom Najvyššej rady obrany štátu a zúčastnil sa na rozhodovaniach o aktivitách juhoslovanskej armády a srbskej polície. O ich pôsobení počas kosovskej krízy by iste mal čo porozprávať. V Belehrade prebiehajú o Milutinovičovom osude intenzívne diskusie, v ktorých si ho skôr prehadzujú ako horúce sústo. Srbské ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že je už iba radovým občanom a preto by mal jeho prípad riešiť belehradský súd v súlade s juhoslovanskými zákonmi o spolupráci s haagskym tribunálom. Srbská vláda vraj v prípade nenesie žiadnu zodpovednosť, mali by ho riešiť federálne úrady. Podľa juhoslovanského zákona o spolupráci s haagskym tribunálom sa podozrivá osoba môže buď sama vzdať, alebo môže odmietnuť predvolanie k súdu, avšak s rizikom násilného zadržania. Tribunál údajne odmietol žiadosť Belehradu, aby mohol byť Milutinovič súdený doma v Srbsku, pravdepodobne v nádeji, že by mohol svedčiť aj v procese s Miloševičom. Podľa belehradských mediálnych zdrojov Milutinovič do Haagu dobrovoľne nepôjde, nemieni však utekať či skrývať sa. Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica , ktorý bol mimochodom proti vydaniu Miloševiča do Haagu, vyhlásil, že Národná rada pre spoluprácu s Haagom zváži, či by odovzdanie Milutinoviča nebolo ohrozením národnej bezpečnosti a zopakoval svoje obvinenia o zaujatosti súdu: AUDIO: „Myslím si, že máme problém s haagskym tribunálom, ktorý nielenže selektívne uplatňuje spravodlivosť od prípadu k prípadu, od národnosti k národnosti, ale uplatňuje rôzne pravidlá na rôzne štáty, ktoré vznikli z bývalej Juhoslávie“. Podľa Koštunicu by malo vydanie jedného bývalého prezidenta súdu postačiť: AUDIO: „Koľkí ďalší prezidenti z tejto oblasti, z oboch strán rieky Drina budú musieť ísť ešte do Haagu aby sme dokázali našu spoluprácu s tribunálom?“ Zdá sa, že o Milutinovičom osude sa tak rýchlo v Belehrade nerozhodne. Šéf spomínanej rady pre spoluprácu s Haagom, juhoslovanský minister zahraničných vecí Goran Svilanovič, totiž hovorí, že o tom, či Milutinovičova imunita naozaj vypršala, sa rozhodne až o jeden či dokonca dva týždne. Definitívny verdikt sa neočakáva pred nadchádzajúcimi pravoslávnymi Vianocami 7. januára. Ak by sa Milutinovič ocitol pred tribunálom, či už sám od seba alebo nedobrovoľne, na slobode zostávajú i tak stále dve, po Miloševičovi v Haagu najviac očakávané osoby – bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič a vojenský veliteľ Ratko Mladič.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...