Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       5. február 2003 Nové súštátie Srbska a Čiernej Hory vzniklo na dobu určitú Gabriel Sedlák Bez väčšieho medzinárodného ohlasu sa dnes na mape Európy objavil nový štát. Doterajšiu Juhoslovanskú zväzovú republiku nahradilo voľnejšie súštátie s názvom Srbsko a Čierna Hora. Juhoslovanská hymna i štát, ktorý reprezentovala, sa stávajú minulosťou. Postupný rozklad Juhoslávie, najprv tej pôvodnej a v posledných rokoch už aj tej tzv. zvyškovej, pokračuje. Zdá sa, že sa začalo posledné dejstvo procesu, na začiatku ktorého pred viac ako desiatimi rokmi z Juhoslávie vystúpili Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko a ktorého najsmutnejším sprievodným znakom bolo niekoľko krvavých etnických konfliktov. Na včerajšom rokovaní federálneho parlamentu v Belehrade predseda jeho dolnej komory Dragoljub Micunovič vyhlásil. AUDIO: „Vzhľadom na to, že federálny parlament na spoločnej schôdzi oboch komôr dnes, 4. februára 2003, prijal ústavnú zmluvu štátneho zväzku Srbska a Čiernej Hory, rovnaký text, aký schválili parlamenty Srbska a Čiernej Hory, vyhlasujem platnosť tejto ústavnej zmluvy.“ Za týmto suchým konštatovaním sa skrýva fakt, že Srbi a Čiernohorci sa dnes zobudili do úplne nového štátu. Doterajšiu Juhoslovanskú zväzovú republiku nahradilo voľnejšie súštátie, ktoré dostalo tri roky na to, aby dokázalo svoju životaschopnosť. Po uplynutí tohto času dáva ústavná zmluva možnosť obom republikám uskutočniť referendum o úplnej samostatnosti. Hneď pri zrode tohto štátu sa ozývajú hlasy, že jeho dni sú zrátané a po spomínaných troch rokoch urobia Belehrad a Podgorica bodku za rozpadom pôvodnej Juhoslávie, ktorá – rovnako ako Československo – vznikla v roku 1918. Iný názor má srbský premiér Zoran Džindžič: AUDIO: „Myslím, že sme dosiahli zdravý kompromis. V minulosti sme vytvárali štáty založené na veľkých cieľoch a myšlienkach a tie neboli úspešné. Teraz pre zmenu formujeme štát s minimálnymi ideálmi a minimálnymi cieľmi a hádam bude úspešnejší než tie predchádzajúce. Máme dostatok politickej vôle dať týmto inštitúciám silu, aby tento zväzok uspel.“ V čom bude spočívať voľné súštátie Srbska a Čiernej Hory? Základom je takmer úplná nezávislosť oboch republík, ktorej základy položili Čiernohorci na konci Miloševičovej éry, kedy sa snažili dištancovať od jeho politiky. Jednou zo spoločných inštitúcií majú byť 126-členný parlament, ktorý zvolí prezidenta a ten zasa vymenuje päťčlennú Radu ministrov. Tí budú mať pod kontrolou obranu, zahraničné veci, medzinárodné ekonomické vzťahy, ekonomiku a ľudské a menšinové práva. Členmi spoločného parlamentu budú spočiatku republikovými parlamentmi delegovaní poslanci, ktorých do dvoch rokov vystriedajú riadne zvolení zákonodarcovia. Do konca tohto roka má dostať nový štát aj nové štátne symboly, vrátane v úvode spomínanej hymny. Pri včerajšom rozhodnutí o transformácii zvyškovej Juhoslávie neboli prítomní ani federálny prezident Vojislav Koštunica, ktorého funkcia sa hlasovaním poslancov stala minulosťou, ani najvyšší predstaviteľ Čiernej Hory Milo Džukanovič. Všetkých skeptikov sa však snažil povzbudiť srbský premiér Zoran Džindžič: AUDIO: „Výsledok bude viditeľný veľmi skoro v dvoch smeroch. Predovšetkým pri formovaní spoločného trhu budú mať občania Srbska i Čiernej Hory v tomto skutočnom zväzku rovnaké práva a rovnakú ochranu. A ďalej očakávame, že vláda, ktorá vznikne čoskoro, deblokuje proces našej európskej integrácie, ktorý sa v minulých mesiacoch dostal do problémov. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že medzinárodné organizácie nevedeli, kto je ich vyjednávacím partnerom. Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Európska únia boli zvedaví, či sa nám podarí sformovať úniu, alebo je to proces smerujúci ku kríze.“ Popri Čiernej Hore, ktorej politická reprezentácia hovorí o vlastnej nezávislosti už niekoľko rokov, sa iniciátorom transformácie balkánskeho štátu stala aj Európska únia. A to preto, že diskusia o spolužití Belehradu a Podgorice sa dostala na mŕtvy bod. Angažovanosť Javiera Solany, šéfa zahraničnej politiky európskej pätnástky, inšpirovala obyvateľov zvyškovej Juhoslávie k pomenovaniu ich nového štátu novotvarom „Solania“. Ak by bolo slabinou nového štátu iba to, že ľudia nevedia, čo si o ňom majú myslieť, v podstate by nebolo čo riešiť. Horšie však je, že súčasťou Srbska je Kosovo, ktorého štatút nie je doriešený ani štyri roky po zásahu NATO, vyvolanom správaním sa Belehradu v prevažne Albáncami obývanej provincii. A poslanci kosovského regionálneho parlamentu začali podľa agentúrnych správ pripravovať vyhlásenie nezávislosti Kosova.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...