Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       24. február 2003 Šešelj sa vzdal haagskemu tribunálu pre bývalú Juhosláviu Anna Šišková Srbský ultranacionalista Vojislav Šešelj dnes priletel do Holandska, kde sa vzdal Medzinárodnému trestnému tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Haagsky tribunál proti Šešeljovi vzniesol osem obvinení zo zločinov proti ľudskosti a šesť obvinení z vojnových zločinov. „Idem do Haagu, aby som tam zastupoval viac ako 10 000 dobrovoľníkov zo Srbskej národnej strany. Idem zastupovať všetkých srbských hrdinov a bojovníkov za slobodu. Idem tam za tých, ktorí hrdinsky bojovali na všetkých frontoch tých, ktorí sa volali Šešeljovci a Šešeljovi četnici.“ Takto sa v nedeľu, pred svojim odchodom do Holandska, lúčil s desiatimi tisícami priaznivcov v Belehrade človek, ktorý sa veľmi otvorene a hrdo označuje za srbského nacionalistu – Vojislav Šešelj. Haagsky tribunál ho okrem iného obvinil z plánovania, organizovania, podnecovania zločinov proti ľudskosti rôzneho druhu. Počas rozpadu Juhoslávie sa z figúrky, známej len v Belehrade a v Sarajeve, kde sa narodil, stal človek zastupujúci politickú silu hrozivých rozmerov. Šešelj je vyštudovaný právnik a sociológ, ktorý sa za svoje nacionalistické názory dostal do nemilosti Titovho režimu, počas ktorého strávil niekoľko rokov vo väzniciach. Jeho šovinistické prejavy a výzvy na vytvorenie veľkého Srbska na začiatku 90-tych rokov výrazne prispel k tragédii, ktorá sprevádzala rozpad Juhoslávie. Na tlačovej konferencii Srbskej národnej strany, ktorá sa konala len dva a pol týždňa po začiatku bojov o Slovinsko a Chorvátsko, v roku 1991, Šešelj pre Slobodnú Európu popísal sám seba nasledovne: „Som lídrom Srbskej radikálnej strany, som vodcom hnutia Srbských četnikov. Nie sme fašisti, sme demokratická strana. Počas komunizmu som bol disidentom. Bol som vo väzení za svoje politické názory za to, že som hovoril o pluralite a podporoval som všetkých, ktorí bojovali za ľudské práva v Juhoslávii.“ Tribunál OSN okrem iného obviňuje Šešelja za prejavy, ktoré podnecovali nenávisť. Tie odzneli v médiách, na verejných zhromaždeniach a počas návštev srbských vojakov bojujúcich v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine. Šešelj sa staral o nábor, financovanie a organizovanie jednotiek srbských dobrovoľníkov, takzvaných četnikov, ktorí sa zúčastnili na krvavých etnických čistkách. Počas vojny ich ozbrojený a v uniforme navštevoval priamo na frontoch. V roku 1991, keď boli etnické čistky len v začiatkoch, sa snažil bagatelizovať ich význam. „Nie som agresívny. Som pripravený bojovať za srbského teritória. Žiaden Chorvát nemôže povedať, že na neho četníci zaútočili, keď bol neozbrojený. Neútočíme na deti a ženy, nezaútočili sme na žiadnu dedinu.“ Šešelj ešte pred tým, než sa vojna rozšírila do Bosny vyhlásil, že Srbsku by mala patriť takmer polovica územia Chorvátska a celá Bosna. Tu je ďalší jeho výrok z roku 1991. Pripomeňme, že všetky mestá, ktoré v ňom spomína sú v chorvátskom vnútrozemí. „Naša hranica je na línii Karlobag, Ogulin, Karlovac, Virovitica. Celé územie Bosny a Hercegoviny je srbským územím.“ Haagsky tribunál obvinil Šešelja za prejavy, ktoré viedli k vyhnaniu chorvátskych civilistov zo srbskej Vojvodiny, za deportáciu a prenasledovanie ne-Srbov v Slavónsku, v Baranje, a v západnom Sreme, ďalej v Bosanskom Samaci a v Zvorniku v Bosne. Hovorí Zacharije Tnavčevič, korešpondent juhoslovanskej televíznej stanice Jutel, ktorý bol svedkom prenasledovania ne-srbského obyvateľstva z Vojvodiny. „V každom prípade boli ľudia ohrozovaní. Ako novinár som robil rozhovori s ľudmi, ktorí mali Kalašnikovi a strieľali v noci na brány a okná, aby ľudí vystrašili. To viedlo k úteku mnohých ľudí. Dodajme, že 48-ročný Šešelj rovnako ako bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič autoritu haagskeho tribunálu neuznáva a označuje ho za nástroj Spojených štátov proti Srbom. Rovnako ako Miloševič sa chce obhajovať sám.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...