[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

12. marec 2003

Smrť Zorana Džindžiča: spojenec Západu v Belehrade zavraždený

Daniel Bútora

Najskôr Vám ponúkame slová muža, ktorý stál v posledných rokoch na čele srbskej vlády. Jeho komentár sa týkal fyzických a iných útokov na srbských predstaviteľov, ktorí bojovali s organizovaným zločinom.

AUDIO: “Dospel som k záveru, že tieto útoky sú dôkazom, že naša vláda konečne začala pracovať. Je jasné, že tieto záujmové skuiny sa cítia ohrozeneé. Naším cieľom je poraziť ich tak, aby tieto skupiny s ich monopolom na financie neohrozovali bezpečnosť krajiny zvnútra. “

Toľko slová srbského premiéra Zorana Džindžiča, vyslovené ešte v roku 1991. Ako ste počuli, Džindžič bol dnes v Belehrade zavraždený, a hoci ešte nie je jasné celkové pozadie, najviac sa hovorí práve o organizovanom zločine. Náš bývalý kolega Milan Nič má s krajinami bývalej Juhoslávie skúsenosti. V súčasnosti pracuje pre nadáciu Pontis. Práve v týchto dňoch cestuje po Srbsku a v rámci slovenskej rozvojovej pomoci hľadá možnosti nových projektov v tejto balkánskej krajine. Zatelefonovali sme mu do Kragujevacu a opýtali sme sa na prvé dojmy po atentáte.

Nič: „Akonáhle sa rozšírila správa o Džindžičovej smrti, v kaviarnňach zapli televízory a naladili rádiá, ľudia počúvali správy. V televíziách prerušili program a dávali nezostrihané zábery spred nemocnice, kde Džindžič zomrel. K tomu, čo bude ďalej, sa vyjadrovali politici, a vláda vyhlásila výnimočný stav. Ľudia sú trochu šokovaní. Inak ale ide život ďalej, a v Kragujevaci sú plné ulice.“

RFE: Milan, Ty sleduješ Juhosláviu či bývalú Juhosláviu už od balkánskych vojen v 90-tych rokoch. Slobodan Miloševič je v haagskom väzení a zdalo sa, že pomery v Srbsku sa po tých strašných vojnách postupne stabilizujú. Je Džindžičova vražda ukážkou toho, že táto premisa neplatí?

Nič: „Áno, je to tak. Niečo sa stabilizovalo, ale to mafiánske pozadie, ktoré sa za Miloševiča dostalo k obrovským majetkom, stále ovláda politiku. V Srbsku momentálne prebieha veľmi rýchla a netransparentná privatizácia. Tí, ktorí majú peniaze, sú práve tieto kruhy, a zrejme aj to môže pozadie tohto atentátu.“

RFE: Politické vraždy boli počas Miloševičovej éry samozrejmosťou. Úspešné zavraždenie predsedu vlády je však trošku silnou kávou. Bola Džindžičova pozícia v poslednom čase slabá?

Nič: „Presne naopak. Džindžič bol na vrchole moci, za tri roky sa mu podarilo vymanévrovať všetkých konkurentov, a momentálne bol najmocnejším mužom od čias Miloševiča. Najmä po tom, čo sa vyriešil ústavný problém ako ďalej s Čiernou Horou, keď bol namiesto Koštunicu za zväzového prezidenta zvolený Čiernohorec Marunovič minulý týždeň. Pred Džindžičom bol rok a pol neobmedzenej vlády, keď kontroloval parlament tesnou, ale stabilnou väčšinou, kde dokázal kupovať rôzne skupiny. Jeho vláda mala pred sebou spustenie ekonmických reforiem. V tom bol Džindžič pragmatik a mal za sebou výsledky, preto s ním Západ spolupracoval. Na druhej strane rozpredávali podniky, to, čo tu po Miloševičovi zostalo, a o tie podniky nemal záujem zahraničný kapitál. Bolo tu tušenie, že krajina je politicky nestabilná. Pre Srbsko to znamená v niečom nový začiatok. Je to vážne narušenie úsilia, na ktorom pracovali najmúdrejšie hlavy krajiny posledné tri roky. Džindžič bol najkontroverznejšou postavou srbskej politiky, bol najnepopulárnejší politik, a nasledujúce voľby by prehral. Krajinu však ťahal správnym smerom, a Srbsko stále funguje tak, že od čias Miloševiča sa tu nepodarilo zmeniť právne zázemie a legislatívny rámec, a tak ten, kto kontroloval hlavné inštitúcie v krajine, ovládal všeko. A tento človek bol dnes zavraždený.“


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print