Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       1. apríl 2003 Rozhovor so šéfom vysielania RFE pre Balkán Omerom Karabegom o situácii v Srbsku Anna Šišková Podľa vyhlásenia polície vyšetrovanie Džindžičovej vraždy jasne smeruje ku konšpirácii zosnovanej bývalými vojnovými zločincami a predstaviteľmi Miloševičovho režimu. O akú konšpiráciu ide? „To sú iba špekulácie, neexistujú žiadne dôkazy, že to robili v spolupráci s nejakou mocou. Vie sa, kto plánoval vraždu Džindžiča – plánoval ju bývalý šéf špeciálnych jednotiek Milorad Lukovič – „Legija“ – ale nevie sa, kto stojí za ním. V Srbsku ešte dlho potrvá, kým sa to zistí.“ Možno ale s istotou povedať, že ide o ľudí z Miloševičovho okruhu... „To je isté, je to spojené s ľuďmi z Miloševičovho okruhu a s mafiou, ale to je špecifická mafia, mafia, ktorá vznikla počas vojny. Sú to ľudia, ktorých Miloševič poslal do Bosny a Chorvátska, aby páchali zločiny, nikdy však s nimi ako so zločincami zaobchádzané nebolo. Zaobchádzalo sa s nimi ako s národnými hrdinami – vrátili sa z vojny ako národní hrdinovia. Napríklad Arkan, jeden obyčajný zločinec, na ktorého bol ešte pred vojnou vydaný medzinárodný zatykač. Takýto človek bol kvôli vojne považovaný za národného hrdinu. Veľmi dobre sa pamätám ako tento človek v 92 kandidoval na poslanca, hlavná belehradská trieda bola vtedy oblepená obrovskými plagátmi, na ktorých bol vyfotený v uniforme srbského vojaka z prvej svetovej vojny. A to bol obyčajný kriminálnik. Vtedy som si povedal, že z tohto Srbska odídem, že v takomto Srbsku žiť nemôžem.“ Počas víkendu sa našlo telo bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča, ktorý bol zavraždený ešte v auguste roku 2000. Polícia z účasti na vražde podozrieva Miloševičovu manželku Mirjanu Markovič... „To ešte len treba dokázať, existujú však presvedčivé indície, že manželia Miloševičovci môžu byť zapletení do vraždy Stamboliča. K tej vražde došlo mesiac pred prezidentskými voľbami. Stambolič bol v 87 srbský prezident a Miloševič ho zbavil moci. Miloševič sa ním vôbec nezaoberal, Stambolič bol totiž mimo politiky. Miloševiča netrápil dovtedy, pokiaľ sa nechcel vrátiť do politiky. Stambolič krátko pred vraždou oznámil svojim priateľom, že ide kandidovať na prezidenta. V Srbsku bol veľmi populárny. Miloševičovci sa preto určite báli jeho kandidatúry a možnosti, že by vyhral nad Miloševičom. To bol veľmi silný motív. Teraz sa dokázalo, že ho zabili špeciálne jednotky, takzvané červené barety na príkaz veliteľa Milorada Lukoviča, ktorý im dal 100 tisíc dolárov, každý dostal 20 tisíc dolárov. Tí boli pod priamym velením vtedajšieho šéfa bezpečnosti Radivoja Markoviča, ktorý zas bol pod priamym velením Miloševiča. Nie je preto možné, aby sa stal taký obrovský zločin, o ktorom píše celý svet a aby Miloševič o ňom nevedel“ Je evidentné, že mafiánsky štýl moci zapustil v Srbsku hlboké korene. Pomôže Srbsku demiloševizácia? Srbsko v prvom rade potrebuje dearkanizáciu, potrebuje sa zbaviť zločincov, ľudí, ktorí sú ako Arkan, ľudí, ktorí boli vyhlásení za národných hrdinov preto, že vo vojne zabíjali príslušníkov iných národov. Za zabíjanie získali ohromné bohatstvo a Srbsko ich oslavovalo ako národných hrdinov. Týchto ľudí treba odstaviť od moci. Treba povedať, že to sa teraz začalo diať, že táto vláda vyhlásila vojnu mafii, ale na tom musí byť konsenzuálny proces, na ktorom sa zhodnú všetci. Viete, na Balkáne existuje takzvaná kultúra zabíjania. Ľudia radi oslavujú tých, ktorí vo vojne zabíjali v mene národa. Ľudia sa zmieria ľahšie s tým, že pôjde do Haagu Miloševič, ako s tým, aby tam išiel Ratko Mladič, jeden zločinec, človek, ktorý má na svedomí najväčšiu genocídu od druhej svetovej vojny. Pre mnohých stále zostáva národný hrdina. Bez vysporiadania sa so zločincami, nielen v Srbsku, ale aj v Chorvátsku a Bosne, bez pravdy o tom, ako jedni zabíjali druhých sa krajiny Balkánu nedostanú ďalej. Myslím, že to v Srbsku už začalo. Ale o červených baretoch sa stále hovorí ako o zaslúžilých vojakoch, ktorých Miloševič využíval. To sa nedá. To sú zločinci a treba s nimi jednať ako so zločincami a nie ako s národnými hrdinami. Jedine tak sa Srbsko dostane na správnu cestu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...