Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       26. apríl 2003 V Srbsku bol zrušený výnimočný stav, boj proti zločinu sa nekončí Peter Gabaľ V Srbsku bol tento týždeň zrušený výnimočný stav, vyhlásený po vražde premiéra Zorana Djindjića v polovici marca. Pri zásahoch za uplynulých šesť týždňov polícia zatkla tisícky ľudí. Štátne orgány hovoria o smrteľnej rane pre organizovaný zločin a ultranacionalistov - teda údajných osnovateľov vraždy. Oproti tomu sa však ozývajú pochybnosti, či situácia nebola zneužitá proti politickým oponentom. S použitím informácií korešpondentky Slobodnej Európy Kathleen Knoxovej sa téme venuje Peter Gabaľ. Srbské štátne orgány deklarujú ohromný úspech v pátraní po vrahoch bývalého srbského premiéra Zorana Djindjića. Za 42 dní platnosti výnimočného stavu, odvolaného tento týždeň, vypočuli tisíce ľudí, takmer 4 tisíc ich zdržali. Podľa oficiálnych oznámení bol zatknutý nielen muž, ktorý bezprostredne stačil spúšť, ale aj desiatky jeho komplicov z podsvetia i z bývalej - dnes už rozpustenej - elitnej policajnej jednotky. Srbsko v tej súvislosti oznámilo i vyriešenie ďalších zločinov, vrátane vraždy bývalého srbského prezidenta Ivana Stambolića a pokusu o atentát na straníckeho predáka Vuka Draškovića. Úradujúca srbská prezidentka Nataša Mićićová, v ktorej právomoci bolo vyhlásenie a zrušenie výnimočného stavu, komentovala jeho výsledky ako úder pre organizovaný zločin: AUDIO: "Dnes, môžeme povedať, že sme zasadili rozhodujúcu ranu organizovanému zločinu. Miloševićov kriminálny aparát je demontovaný a špirála zločinu, ktorá po viac než desaťročie nivočila našu krajinu, je preťatá. Štát sa ubránil." Djindjićov nástupca vo funkcii srbského premiéra Zoran Živković však tento optimizmus nezdieľa v plnej miere: AUDIO: "Počas uplynulých 40ich dní boli v plnej miere odhalené okolnosti premiérovej vraždy a objasnilo sa i niekoľko desiatok ďalších vrážd posledných desiatich rokov. Bol preťatý kanál pašovania drog a vyriešených niekoľko ďalších zločinov. Je to ohromný krok v boji proti organizovanému zločinu. Ale je to stále iba prvý krok. Bitka nie je skončená a bude pokračovať." Podľa vládnych predstaviteľov nechala Djindjića zavraždiť aliancia zločinu s nacionalistickou tvrdou líniou, spolčená záujmom zabrániť tomu, aby Srbsko na ceste k západu a reformám nezašlo - z ich pohľadu - priďaleko. Podľa tejto teórie boli niektorí príslušníci polície, prokuratúry, súdnictva a armády združení v jednej sieti so stovkami členov podsvetia, a to najmä v gangu, podľa belehradského predmestia nazývanom "zemunský". Udajným vodcom tejto siete bol Milorad Luković, do minulého roka veliteľ medzitým rozpustenej špeciálnej polovojenskej jednotky červených baretov, prezývaný Legija. Spôsob boja súčasnej srbskej vlády proti zločinu vyvolal i isté obavy. Podozriví môžu byť zadržiavaní až 30 dní bez kontaktu s advokátom a podľa sprísnených zákonov dokonca až 60 dní môžu stráviť vo väzbe bez súhlasu sudcu. Možná zneužiteľnosť týchto nových ustanovení viedla ku kritike niektorých aktivistov v oblasti ľudských práv, vrátane Human Rights Watch. A samozrejme najsilnejšie sťažnosti prichádzajú od oponentov vlády. Podľa nástupcu Slobodana Miloševića na poste juhoslovanského prezidenta, Vojislava Koštunicu, sa vyšetrovanie zvrhlo na prenasledovanie opozície. Tu pripomeňme, že pred dvoma týždňami boli zatknutí dvaja Koštunicovi blízki spolupracovníci. Ex-šéf rozviedky Aco Tomić a bývalý bezpečnostný poradca Rade Bulatović boli obvinení z kontaktov so "zemunským" gangom, podozrivým z vraždy premiéra Djindjića. Šéf parlamentnej frakcie Koštunicovej Demokratickej strany Srbska Dejan Mihajlov tvrdí, že ide o selektívne čistky. Podľa neho sa polícia zamerala na "zemunský" gang, ale zostáva slepá k údajnej konkurenčnej "surcinskej" skupine či podvodným podnikateľom, nakloneným súčasnej vláde: AUDIO: "Skutočným zámerom tohto zákona je uchovať moc a prehĺbiť strach medzi ľuďmi. Je v tom tiež i trocha politického marketingu – ukázať že vláda skutočne podniká rázne opatrenia proti organizovanému zločinu. Ale treba sa spýtať, prečo je tento boj výberový." Aktivistka v oblasti ochrany ľudských práv, šéfka Helsinskej komisie v Srbsku Soňa Biserková si však myslí, že reči o politickej pomste sú prehnané a ich cieľom je odviesť pozornosť od skutočných problémov. AUDIO: "Moje obavy sa týkajú toho, ako ďaleko zájdu v tejto očiste a či pôjdu i po zvislej línii, a nielen po vodorovnej, teda do vyšších stupňov velenia armády, polície a tak ďalej, a nielen do radov takzvanej pouličnej mafie. Myslím, že Koštunica a ďalší sú stále hlučnejší v snahe zabrániť, aby táto očista išla viac do šírky a skutočne do najvyšších poschodí mafie a vojnových zločincov." Šéf belehradského Centra pre ľudské práva Vojin Dimitrijević sa na sprísnenie zákonov a predĺženie väzby díva takisto s odstupom. Podľa neho verejnosť chápe vládou prijaté opatrenia ako oprávnené a v časti verejnej mienky by to mohlo pomôcť i pri stíhaní vojnových zločinov. AUDIO: "Nacionalisticky ladená verejná mienka má tendenciu považovať vojnových zločincov za národných hrdinov, alebo aspoň za tých čo sa dopustili zločinov v mene boja za národnú vec. Títo - vrátane Miloševia a najmä Mladiča - si teraz uvedomujú, že spájanie patriotizmu so zločinnosťou je také hlboké, že strácajú auru národných hrdinov." Po vražde premiéra Djindjića Belehrad prisľúbil zlepšenie spolupráce s haagskym tribunálom pre vojnové zločiny. Podľa Vojina Dimitrijevića tak vražda premiéra paradoxne posilní ním začatý boj proti organizovanému zločinu a pozostatkom bývalého režimu Slobodana Miloševiča. AUDIO: "Tieto veci boli zakorenené tak hlboko, že tieto opatrenia boli potrebné, a nanešťastie silná podpora pre ne prišla až za dramatických okolností, po Djindjićovej vražde. V istom zmysle sa vďaka jeho smrti dosiahlo viac, než by mohol urobiť, keby bol nažive." Otázkou samozrejme zostáva, do akej miery bude srbská vláda pri naplňovaní tejto gigantickej úlohy úspešná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...