Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       9. júl 2003 Nepotrestané zločiny a etnická karta v Bulharsku Júlia Gešaková, Peter Gabaľ Keď sa bulharským komunistom nepodarilo násilne asimilovať tamojších etnických Turkov, v 80. rokoch ich desaťtisíce vyhnali z krajiny. Dodnes za tieto činy nebol nikto potrestaný. Téma však v krajine stále prežíva - a teraz i znova ožíva. Podrobnejšie sa o ňu zaujímala naša korešpondentka Júlia Gešaková, do slovenského vysielania Slobodnej Európy jej článok spracoval Peter Gabaľ. V rokoch 1984 a 1985 bulharské bezpečnostné sily obkľúčovali regióny obývané prevažne etnickými Turkami a začali odnárodňovaciu kampaň. Jej začiatkom bolo násilné prideľovanie bulharskými mien, ktoré s tými pôvodnými niekedy dokonca nemali nič spoločné. Nasledoval zákaz verejne dávať najavo svoj turecký pôvod a svojvoľné zatýkanie. Za štyri roky tohto tlaku z 800-tisícovej tureckej menšiny viac než 300 tisíc ľudí opustilo krajinu a presídlili do susedného Turecka. Medzinárodné spoločenstvo vtedy ohodnotilo túto situáciu ako najväčší exodus z jedinej krajiny od II. svetovej vojny. Už necelé dva roky po páde komunistického režimu sa v tejto veci začalo vyšetrovanie, zamerané i na niektorých vysokých predstaviteľov strany a štátu, vrátane Todora Živkova, ktorý stál na čele štátu po celých 35 rokov. Vec však bola odovzdaná vojenskej prokuratúre a vyšetrovanie bolo ďalej vedené za zavretými dverami. Podozriví boli nakoniec obvinení z menej závažných trestných činov, napríklad podnecovania etnickej nenávisti alebo zneužitia právomocí, nikto však z použitia hrubého násilia pri asimilácii a vyháňaní Turkov. Vyšetrovanie sa však tiahne dodnes, zväčša mimo zorného uhla verejnosti. Širšiu pozornosť kauza pritiahla až po minulotýždňových výrokoch bulharského generálneho prokurátora Nikolu Filčeva, ktorý označil vyšetrovanie za pochybené, pretože vyúsťuje do obvinení bývalých politických lídrov. No podľa neho najvyšší predstavitelia štátu viedli politiku a za politické rozhodnutia nemôžu niesť trestnú zodpovednosť. Namiesto toho bulharský generálny prokurátor oznámil úmysel zhromaždiť dostatok dôkazov, aby mohli byť obvinení napríklad regionálni predstavitelia strany a bezpečnostných síl. Potrestaní by teda mali byť iba vykonávatelia príkazov tých, ktorí za svoje príkazy podľa Filčeva potrestaní byť nemajú. Novinárka a autorka dokumentárneho filmu o násilnej asimilácii bulharských Turkov Tatiana Vaksbergová považuje tieto výroky za do neba volajúca pohŕdanie medzinárodnými zákonnými štandardmi: AUDIO: "To ukazuje, že očividne generálny prokurátor ešte nepočul o medzinárodne uznávaných normách o zodpovednosti vysokých predstaviteľov, alebo nemá v úmysle ich napĺňať. Táto zodpovednosť prislúcha špeciálne hierarchii, vedeniu strany alebo štátu, ktoré boli za komunizmu spojené v jedno." Bulharské médiá si však všímajú skôr iný rozmer celej veci: generálny prokurátor takto otvoril novú diskusiu v čase vrcholiacich príprav dôležitých komunálnych volieb na jeseň tohto roka. Politická strana etnických Turkov, ktorá sa volá Hnutie za práva a slobody, je menším členom vládnej koalície a opiera sa o stálu podporu svojich tradičných voličov. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú pokles priaznivcov Národného hnutia Simeona II., ktoré vedie premiér a bývalý následník trónu Simeon Sakskoburgotski. A tak sa objavili viaceré špekulácie: vrátane tej, že hlavná vládna strana tak môže dúfať v ešte väčšiu aktivizáciu tureckých voličov svojho menšieho partnera. Antonina Želiazková, ktorá je šéfkou sofijského Medzinárodného centra pre menšinové otázky, pripúšťa, že by vyjadrenia generálneho prokurátora mohli mať vzťah k nadchádzajúcim voľbám. Podľa nej však menšinová karta, ktorou sa bežne hrávalo po celých trinásť postkomunistických rokov, už stratila účinnosť: AUDIO: "Etnickí Turci už nehĺbajú o krivdách asimilačného procesu, pretože po prvý raz sú jasne optimistickí, pokiaľ ide o nich samých a o ich budúcnosť. Smerujú k nim prostriedky Európskych fondov, majú vo vláde svojich ministrov, a čo im bolo kedysi upierané, majú teraz na dosah. Preto sú optimistickí a žijú s pocitom nádeje. Znovuzameranie sa na asimilačný proces môže sotva byť účinným predvolebným prostriedkom." Úplne inak sa na vec díva novinárka Tatiana Vaksbergová. Podľa nej etnickou kartou hrá práve Hnutie za práva a slobody, ktoré udržiava pri živote túto otázku aj preto, aby sa jeho voliči nerozpŕchli medzi ostatné strany. A tak aj na toto hnutie padá časť hanby za nepotrestanie zločinov minulosti, domnieva sa Vaksbergová: AUDIO: "V predvolebných kampaniach Hnutia za práva a slobody je trvale prítomná stopa po tomto obrovskom zločine voči tureckej menšine v Bulharsku. Neviem, či príslušníci hnutia používajú presne tieto slová, ale som si celkom istá, že posolstvo straníckych lídrov adresované voličom je také, že pokiaľ nebude za násilnú asimiláciu nikto potrestaný, môže táto politika znovu ožiť." Oproti tomu Antonina Želiazková zdôrazňuje, že táto hanba padá na všetky politické strany vrátane protikomunistickej Únie demokratických síl. Keď sa jej zakladateľ, bývalý disident Željo Želev stal prvým demokraticky zvoleným bulharským prezidentom, Želiazková bola jeho poradkyňou pre národnostné otázky, a veci videla takto: AUDIO: "Politici sa vtedy veľmi báli. Oni sa stále boja toho, o koľko voličov by prišli, keby sa konali verejné procesy kvôli asimilácii, keby vyšla najavo zodpovednosť tých, čo sa skutočne dopustili zločinov v regiónoch so zmiešanou populáciou – policajných predstaviteľov, vojenských veliteľov, a tak ďalej a tak ďalej." Vývoj v Bulharsku tak opäť raz pripomína, ako veľmi by mali byť voliči obozretní voči tomu, akými kartami práve hrajú ich politici a čo je ich skutočným motívom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...